Leonardo Sandri

Leonardo Sandri sa narodil v Buenos Aires Antoniovi Enricovi Sandrimu a Nelle Righi, ktorí emigrovali do Argentíny z Ala, dediny v Trentine v Taliansku. Študoval humanitné vedy, filozofiu a teológiu na Metropolitnom seminári v Buenos Aires a získal licenciát z teológie na Pápežskej katolíckej univerzite v Argentíne. 2. decembra 1967 bol arcibiskupom Juanom Carlosom Aramburu vysvätený za kňaza a stal sa jeho sekretárom.

Do roku 1970 pôsobil aj ako kurát Nuestra Señora del Carmen vo Villa Urquiza. Potom študoval na Pápežskej Gregorovej univerzite, kde získal doktorát z kánonického práva, a na Pápežskom latinskoamerickom kolégiu. V roku 1971 vstúpil na Pápežskú cirkevnú akadémiu, ktorá školí pápežských diplomatov.

V roku 1974 sa Sandri stal úradníkom Apoštolskej nunciatúry na Madagaskare a Mauríciu, ktorá slúži aj ako apoštolská delegácia na ostrovoch Komory a Réunion v Indickom oceáne. V rokoch 1977 až 1989 pôsobil na Štátnom sekretariáte Vatikánu ako tajomník zástupcu pre všeobecné záležitosti vrátane budúcich kardinálov Eduarda Martineza Somala a Edwarda Cassidyho; a na Apoštolskej nunciatúre v Spojených štátoch ako stály pozorovateľ Svätej stolice pred Organizáciou amerických štátov v rokoch 1989 až 1991.

22. augusta 1991 sa stal regentom prefektúry pápežskej domácnosti a 2. apríla 1992 hodnotiteľom sekcie pre všeobecné záležitosti na Štátnom sekretariáte.

Dňa 22. júla 1997 bol Sandri vymenovaný za apoštolského nuncia vo Venezuele a titulárneho arcibiskupa Aemony pápežom Jánom Pavlom II. Biskupskú konsekráciu prijal nasledujúceho 11. októbra od kardinála Angela Sodana, pričom kardinál Aramburu a arcibiskup Giovanni Battista Re slúžili ako spolusvätitelia v Bazilike sv. Petra. Za svoje biskupské heslo si zvolil: „Ille Fidelis“, čo znamená: „On (Kristus) zostáva verný“ (2 Tim 2:13). Bol prvým Argentínčanom s titulom apoštolského nuncia. Po dvoch rokoch vo Venezuele bol 1. marca 2000 vymenovaný za apoštolského nuncia v Mexiku. Počas svojho krátkeho pôsobenia tam mal za úlohu zabrániť mexickým biskupom zasahovať do politických záležitostí.

Dňa 16. septembra 2000 bol vymenovaný za zástupcu pre všeobecné záležitosti, čo je kľúčová pozícia v rámci Rímskej kúrie, pričom v podstate slúžil ako náčelník štábu Štátneho sekretariátu.

Keď sa zdravie pápeža Jána Pavla zhoršovalo, Sandri nahlas čítal texty, ktoré pápež nemohol predniesť sám. Večer 2. apríla 2005 oznámil pápežovu smrť z Námestia svätého Petra slovami: „Všetci sa dnes večer cítime ako siroty“.

Sandri 11. októbra 2006, keď ešte pôsobil vo svojej citlivej pozícii na Štátnom sekretariáte Vatikánu, poslal list otcovi Bonifaceovi Ramseymu, pastorovi v New Yorku, ktorý bol v rokoch 1986 až 1996 profesorom seminára. Sandri sa nezmienil o McCarrickovi, ale odvolával sa na „závažné záležitosti týkajúce sa niektorých študentov seminára Nepoškvrneného počatia, na ktoré ste v novembri 2000 boli dostatočne dobrí, aby ste ich dôverne upozornili vtedajšieho apoštolského nuncia v Spojených štátoch, zosnulého arcibiskupa Gabriela Montalva“. Ramseyho list z roku 2000 sa týkal sťažností na sexuálne zneužívanie seminaristov zo strany kardinála Theodora McCarricka, keď bol arcibiskupom v Newarku (1986 – 2000). Ramsey zverejnil Sandriho list 7. septembra 2018, aby zdokumentoval, že jeho list Montalvovi sa dostal do Ríma a že najvyššie poschodia Vatikánu už dlho vedia o jeho obvineniach voči McCarrickovi. McCarrick dovtedy odstúpil z kolégia kardinálov, no stále čelil cirkevnému súdu. Vo februári 2019, v tom istom mesiaci, v ktorom bol McCarrick laicizovaný Vatikánom, médiá zverejnili obrázok Sandriho listu z roku 2006; sprevádzal článok Commonwealu, ktorý napísal Ramsey. Dňa 5. februára 2020 novinár Thomas J. Reese citoval korešpondenciu Sandri-Ramsey, keď požadoval úplné preskúmanie spisov sekretariátu v rámci vyšetrovania McCarricka vo Vatikáne a s cieľom určiť, kto z najvyšších miest Vatikánu vie, čo o obvineniach voči McCarrickovi.

Dňa 9. júna 2007 bol Sandri vymenovaný za prefekta Kongregácie pre východné cirkvi pápežom Benediktom XVI.^[1] Po Ignácovi I. Daoudovi viedol kuriálnu kongregáciu, ktorá rieši záležitosti týkajúce sa východných katolíckych cirkví a stal sa ex officio veľkým kancelárom Pápežského východného inštitútu. Pápež František toto vymenovanie potvrdil 19. februára 2014. Pápež František toto vymenovanie potvrdil 19. februára 2014.^[2]

Sandri navštívil Svätú zem vo februári 2008. V apríli 2009 lamentoval nad emigráciou kresťanov z tohto regiónu: „Tento nedostatok pokoja núti kresťanov emigrovať a opúšťať svoju zem. Takže nám zostal čisto geologický, fyzická prítomnosť Ježiša, a nie prítomnosť tých, ktorí s ním rástli a žili jeho vieru a ktorí ho aj dnes nasledujú ako učeníci jeho domoviny“. V roku 2014 vyzval na ukončenie násilného sťahovania kresťanov z Iraku a Sýrie, pričom uviedol, že viac ako 100 000 kresťanov opustilo svoje domovy v Iraku a „teraz putuje do mesta Erbil za nemožných podmienok“.

Jedna analýza oneskorenia v procese kanonizácie Jána Pavla II. poukázala okrem iného na Sandriho zjavnú neochotu svedčiť v tomto úsilí.

V novembri 2014 Vatikán zrušil svoj zákaz z roku 1929 vysvätiť ženatých mužov za kňazov východnými katolíckymi cirkvami mimo ich tradičných území vrátane Spojených štátov, Kanady a Austrálie. Sandri podpísal dekrét 14. júna 2014.

Benedikt XVI. ho v konzistóriu 24. novembra 2007 vymenoval za kardinála-diakona San Carlo ai Catinari. Pri tejto príležitosti odovzdal pápežovi v mene nových kardinálov posolstvo vďakyvzdania.

V apríli 2008 Sandri povedal, že hoci režim Saddáma Husajna bol diktátorský, je nepopierateľné, že irackí duchovní a laici sa pod jeho režimom cítia bezpečnejšie a že ich liturgický život pokračuje nerušene.

V tlači bol spomínaný ako papabile, možný kandidát na zvolenie za pápeža v čase rezignácie pápeža Benedikta XVI. v roku 2013.

Sandri je tiež členom Kongregácie pre náuku viery, Kongregácie pre evanjelizáciu národov, Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, Pápežskej rady pre legislatívne texty, Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku a Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát.

Dňa 2. marca 2010 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre biskupov. Dňa 31. mája 2011 bol vymenovaný za člena Apoštolskej signatúry. Dňa 12. júna 2012 bol kardinál Sandri vymenovaný za člena Kongregácie pre katolícku výchovu.

Sandriho ako prefekta Kongregácie pre východné cirkvi menoval pápež Benedikt XVI. za jedného zo štyroch spolupredsedov Osobitnej biskupskej synody pre Blízky východ, ktorá sa konala vo Vatikáne v októbri 2010.

Hovorí po anglicky, francúzsky, nemecky, taliansky a španielsky.

V júni 2005 bol arcibiskup Sandri vyznamenaný rytierskym veľkým krížom Rádu za zásluhy Talianskej republiky.

Pre rehoľu kardinálov sa rozhodol 19. mája 2018. Pápež František ho povýšil do hodnosti kardinála biskupa s účinnosťou od 28. júna 2018. Dňa 24. januára 2020 pápež František schválil jeho zvolenie za prodekana kolégia kardinálov deviatimi kardinálmi-biskupmi latinského obradu. S týmto titulom by ako najvyššie postavený kardinál spôsobilý zúčastniť sa na konkláve predsedal každému konkláve, ktoré sa konalo pred jeho 80. narodeninami.

Pápež František vymenoval 21. novembra 2022 za prefekta arcibiskupa Claudia Gugerottiho.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leonardo Sandri

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leonardo Sandri na anglickej Wikipédii.