Katarína Howardová

Katarína Howardová bola štvrtým dieťaťom lorda Edmunda Howarda a Joyce Culpeperovej. Jej súrodenci boli Rafael, Juraj, Henrich, Charles, Mária, Ján, Izabela, Joyce a Margaret.
Katarínin presný dátum narodenia nie je známy, ale odhaduje sa medzi rokmi 1521 a 1524 a pravdepodobné miesto narodenia je Wingate, County Durham.

Bola neterou Thomasa Howarda, tretieho vojvodu z Norfolku a práve toto príbuzenstvo z nej spravilo sesternicu Anny Boleynovej a Márie (sestra Anny Boleynovej a istý čas Henrichova milenka). Bola tiež druhou sesternicou Jane Seymourovej, pretože jej stará mama Elizabeth Tilneyová bola sestrou Seymourovej babičky Anne Sayovej.

Katarína mala teda aristokratický pôvod. Ale jej otec, ako druhý vojvodov syn, nemal práva a majetok prvorodeného syna, a preto často musel žiadať vplyvnejších a bohatších príbuzných o finančnú pomoc. Jeho neter, Anna Boleynová, mu poskytla v roku 1531 výhodný post – robil kráľovho správcu v Calais.

Krátko po smrti svojej matky bola mladá Katarína poslaná k svojej nevlastnej starej mame, Agnes Tilneyovej, vojvodkyni z Norfolku. Na Lambethe (čo je miesto v južnom Londýne) Vdova – vojvodkyňa z Norfolku mala na starosti veľkú domácnosť, v ktorej žilo veľa jej zverencov, dievčat aj chlapcov – zvyčajne to boli deti šľachticov, ale nachádzali sa tam aj deti chudobných príbuzných, o ktorých sa rodina z finančných dôvodov nedokázala postarať. V minulosti sa malé deti posielali na výchovu a kvôli vzdelaniu do iných aristokratických rodín, čo bolo po celé stáročia zvykom v Európe. Na Lambethe bol však dozor a výchova veľmi voľná a málo kontrolovaná. Vdova – vojvodkyňa veľmi často odchádzala na kráľovský dvor a jej záujem o výchovu a vzdelanie jej zverencov a mladých dám bol veľmi malý.

V dôsledku tejto výchovy nebola Katarína vzdelaná tak, ako Henrichove iné manželky, aj keď na tú dobu vedela veľmi dobre čítať a písať. Jej povahu často opisovali ako temperamentnú a veselú. Mala v láske zvieratá, hlavne psy, a veľmi ju bavili hodiny tanca.

Príležitostnú a nedbalú výchovu v neviazanej domácnosti vojvodkyne viedol Katarínin učiteľ hudby, Henrich Manox, ktorého vek nie je známy, no uvádza sa, že v danom čase mal okolo 30 rokov. Medzi ním a Katarínou začal v roku 1536 prebiehať nevhodný vzťah. Niektorí životopisci sa domnievajú, že Maxon na Katarínu, ktorá mala vtedy len jedenásť až šestnásť rokov, tlačil, aby s ním stratila panenstvo.

Keď sa neskôr stala Katarína kráľovnou, Manox bol menovaný na post hudobníka. Katarína aj Maxon sa obaja priznali počas vyšetrovania, že medzi nimi došlo k sexuálnemu kontaktu, ale nie k skutočnému pohlavnému styku.

Vzťah s Henrichom Manoxom sa skončil v roku 1538, keď Katarínu sledoval tajomník z vojvodkyninho služobníctva, Francis Dereham. Údajne sa z nich stali milenci, pričom sa navzájom oslovovali ako ,,manžel" a ,,manželka". Dereham dokonca Katarínu poveril rôznymi manželskými povinnosťami, napríklad ju nechal spravovať jeho peniaze, keď bol mimo domu. Veľa Kataríninych spolubývajúcich, vojvodkyniných dvorných dám a tiež aj služobníctvo vedelo o tomto vzťahu, ktorý bol pravdepodobne ukončený v roku 1539, keď Vdova – vojvodkyňa tento vzťah odhalila. Podľa istých prameňov, si Katarína a Dereham pred jeho odchodom do Írska sľúbili, že keď sa Dereham vráti, tak sa zosobášia. To sa však nikdy nestalo.

Miesto na Henrichovom kráľovskom dvore jej našiel strýko. Katarína bola mladá a atraktívna a ako dvornú dámu Anny Klévskej si ju Henrich rýchlo všimol a hneď na začiatku jej naznačil záujem. Katarínini príbuzní, aj keď neverejne, ale nepochybovali, že mladá žena bola dosť dospelá a múdra na to, aby vedela, ako sa má správať ako kráľova milenka. Keď prišla na kráľovský dvor, bola iba minimálne vzdelaná. Keďže Katarínina rodina bola spríbuznená s Annou Boleynovou, tak vzhľadom na Anninu popravu pre údajnú neveru, mali Howardovci pokazenú dobrú povesť na kráľovskom dvore. Ako rástol kráľov záujem o ich príbuznú, tým mali väčší vplyv. Niekoľko mesiacov od jej príchodu na kráľovský dvor jej Henrich venoval dary v podobe pozemku a drahých šiat.

Šesť žien Henricha VIII.
Katarína Aragónska
Anna Boleynová
Jana Seymourová
Anna Klévska
Katarína Howardová
Katarína Parrová

Rýchle zosobášenie sa, len niekoľko týždňov po rozvode s Annou, v júli 1540 len potvrdilo Henrichovu celoživotnú snahu mať druhého dediča. Zatiaľ mal totiž Henrich len jedného syna Eduarda, neskoršieho kráľa Eduarda VI. Henrich, ktorý mal takmer päťdesiat rokov, zahrnul svoju mladú nevestu bohatstvom, šperkami a drahými darmi. Vojna medzi Francúzskom a Anglickom stála Henricha priazeň jeho poddaných a jeho zdravie bolo podlomené. Prítomnosť mladej a zdanlivo čestnej manželky mu spôsobovalo veľkú radosť.

Hneď ako však Katarína nadobudla bohatstvo a moc, manželský vzťah začal upadať. Ani niekoľko mesiacov po sobáši neotehotnela. Začiatkom roku 1541 začal jej románik s Henrichovým obľúbeným dvoranom, Thomasom Culpeperom. Dvojica sa stretávala u jednej Kataríninej staršej dvornej dámy, Jany Boleynovej, rochfordskej vikomtesy, ktorá bola vdovou po Jurajovi Boleynovi, bratovi Anny a Márie Boleynových.

Katarína a Henrich cestovali spolu po Anglicku v lete 1541 a u Kataríny sa začali objavovať príznaky tehotenstva. Problém bol, že ako pokračoval Katarínin mimomanželský pomer, ľudia, ktorí boli svedkami jej nemravného správania sa na Lambethe, ju začali kontaktovať kvôli jej priazni. Katarína si potrebovala kúpiť ich mlčanie, a tak mnohých z nich vymenovala na rôzne posty do jej kráľovského okruhu. Chybu spravila, keď vymenovala Henricha Mannoxa za jedného z jej hudobníkov a Francisa Derehama ako jej osobného tajomníka. Tieto chyby viedli k jej obvineniu zo zrady a cudzoložstva.

 

Koncom roka 1541 sa Katarínine vzťahy dostali na verejnosť vďaka Jánovi Lascellesovi, protestantskému reformátorovi, ktorého sestra, Mária Hallová, pracovala ako slúžka u Vdovy – vojvodkyne a niekoľkokrát bola svedkyňou Kataríniných ľúbostných románov. Henrichovi tieto informácie sprostredkoval Thomas Cranmer, arcibiskup z Canterbury a jeden z najbližších Henrichových poradcov.

Thomas Cranmer si bol vedomý, že akýkoľvek skorší vzťah s Derehamom by znamenal pre Katarínu koniec manželstva s Henrichom. Bol však oddaný kráľovi, a tak poslal Henrichovi 2. novembra 1541 list, v ktorom uviedol všetky obvinenia proti jeho manželke. Henrich najprv odmietal obvineniam veriť, list považoval za podvod a požadoval, aby Cranmer vec ďalej preveril. Počas niekoľkých nasledujúcich dní boli kráľovi predložené usvedčujúce dôkazy, ktoré zahŕňali aj svedectvá Derehama a Culpepera, ktorí sa priznali po mučení v londýnskom Toweri. Ďalším dôkazom bol ľúbostný list, ktorý adresovala Katarína Culpeperovi, a ktorý navyše dokázal, že tento vzťah ešte stále prebiehal.

Katarína bola obvinená z vlastizrady. Nikdy, dokonca ani svojmu spovedníkovi pár hodín pred popravou, sa k nevere nepriznala. Priznala však, že jej správanie pred jej manželstvom nebolo hodné dámy jej postavenia, nieto ešte kráľovnej Anglicka.

Podľa legendy sa Kataríne podarilo utiecť z izby, ktorú strážila osobná stráž. Následne utekala do kaplnky, kde mal byť Henrich na omši. Legenda ďalej hovorí, že zúfalo búchala do dverí a volala Henrichove meno. Nakoniec však bola zatknutá a odvedená do izby v Hampton Court Palace, kde bola väznená a jej jedinou spoločníčkou bola Lady Rochford. Táto legenda sa však ukázala ako nepravdivá, pretože Katarína nebola plne oboznámená s obvinením a delegácia radcov, ktorá bola poslaná na Hampton Court Palace jej to oznámila až 7. novembra.

Henrich jej prosenie ignoroval a Cranmer ju vypočúval ohľadom jej výdavkov. Dokonca aj neochvejného Cranmera dostala Katarínina zúfalosť, nevyvážený a žalostný stav. Povedal:

„Našiel som ju v takom lamentovaní a ťažkom psychickom stave, ako som nikdy žiadneho tvora nevidel, bola taká zúbožená; žiadne ľudské srdce by nevydržalo pohľad na ňu.“

Preto nariadil stráži odstrániť všetky predmety, ktorými by si mohla ublížiť a spáchať tak samovraždu.

Katarína bola zbavená titulu kráľovná dňa 23. novembra a bola uväznená v Syon House v Middlesex počas zimy roku 1541. Culpeper a Dereham boli popravení v Tyburne 10. decembra 1541 – prvý bol popravený sťatím hlavy, druhý obesením a bol rozštvrtený – za protištátne správanie. Ako bolo zvykom, ich hlavy boli umiestnené na London Bridge. Katarínini príbuzní boli tiež väznení v londýnskom Toweri. Výnimkou bol jej strýko Thomas, vojvoda z Norfolku, ktorý sa dostatočne dištancoval od tohto škandálu. Všetci Howardovci, ktorí boli väznení, boli obžalovaní, súdení z utajovania vlastizrady a boli odsúdení na doživotie a bol im zhabaný celý majetok. Ale časom boli niektorí prepustení a majetok im bol vrátený.

Dňa 21. januára 1542 schválil snem zákon, podľa ktorého bolo možné odsúdiť človeka, ktorý úmyselne spáchal zradu, na smrť. Tak bol vyriešený Katarínin údajný predmanželský vzťah a jednoznačne ju urobil vinnou za cudzoložstvo, a tak bola odsúdená za vlastizradu. Katarína bola odvezená do londýnskeho Toweru 10. februára 1542. 11. februára podpísal Henrich daný zákon a Katarínina poprava bola naplánovaná na 13. februára na siedmu hodinu rannú.

Jej poprava bola celkom pokojná, ale Katarína bola bledá a vystrašená. Pri vychádzaní na popravisko potrebovala pomôcť. Vo svojej reči opísala svoje potrestanie ako správne a spravodlivé a žiadala o milosť pre svoju rodinu a aby sa pomodlili za jej dušu. Bola popravená jediným úderom kata. Jej telo bolo pochované v neoznačenom hrobe neďaleko kaplnky sv. Petra, kde leží aj telo jej sesternice Anny Boleynovej. Henrich sa popravy nezúčastnil.

Katarínino telo bolo jedno z tých, ktoré identifikovali počas rekonštrukcie kaplnky počas vlády kráľovnej Viktórie a jej meno je zaznačené na plakete na západnej stene, kde sú mená všetkých, ktorí zomreli v londýnskom Toweri.

• Postava Kataríny sa prvýkrát objavila v roku 1926 v nemom filme Hampton Court Palace, kde ju stvárnila herečka Gabrielle Mortonová.
• V roku 1933 si jej postavu vo filme Súkromný život Henricha VIII. (The Private Life of Henry VIII) zahrala Binnie Barnesová. Tento film bol komediálne ladený.
• Americká herečka Dawn Addamsová sa zjavila ako odsúdená kráľovná v roku 1952 v romantickom filme Young Bess, Henricha si zahral Charles Laughton, herec Stewart Granger vystupoval ako Thomas Seymour a herečka Jean Simmonsová ako Alžbeta I.
• V roku 1970 si herečka Angela Pleasanceová zahrala Katarínu v 90-minútovej dráme spoločnosti BBC v jednej z častí projektu Šesť žien Henricha VIII. (The Six Wives of Henry VIII), kráľa stvárnil Keith Michell, vojvodu z Norfolku Patrick Troughton a Lady Rochford Sheila Burrellová. V tejto interpretácii je Katarína zobrazená ako egoistka, ktorá využíva naivného Culpepera, aby otehotnela a zabezpečila si tak pozíciu vedľa kráľa.
• V roku 1971 v britskej komédii Carry On Henry si Katarínu zahrala Monika Dietrichová, kráľa hral Sid James.
• O dva roky neskôr zobrazila Katarínu Lynne Fredericková v snímke Henrich VIII. a jeho šesť žien (Henry VIII and his Six Wives), kráľa hral Keith Michell.
• V roku 1998 stvárnila Katarínu Emilia Foxová v predstavení Katherine Howard v divadle Chichester Festival Theatre v Chichesteri v Anglicku.
• V roku 2001 Katarínu stvárnila Michelle Abrahamsová v televíznom dokumentárnom filme od David Starkeyho, Henrichove kráľovné (Henry's queens).
• V roku 2003 jej postavu zobrazili viac súcitne v televíznej dráme Henrich VIII., ktorá sa zamerala sa Katarínin intímny život. Podľa tejto interpretácie bola neverná len preto, aby otehotnela.
• V roku 2009 herečka Tamzin Merchantová zahrala Katarínu Howardovú v tretej časti televíznej sérii Tudorovci (The Tudors).

• Henrich VIII.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Catherine Howard na anglickej Wikipédii.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katarína Howardová