Juraj Dlhoruký

Po smrti otca Vladimíra Monomacha (1125) a obzvlášť po smrti brata Mstislava (1132) sa jednotný kyjevský štát začal rozpadať na menšie kniežatstvá, kde vládli jednotlivé kniežatá z rodu Rurikovcov. Juraj vládol od roku 1125 v rostovsko-suzdaľskom kniežatstve, ktoré začalo rýchlo nadobúdať význam. Jeho hlavné sídlo preniesol zo starobylého Rostova do významného obchodného strediska Suzdaľu.

Po roku 1132 sa pokúsil zmocniť juhoruských území, vrátane Pereslavľa a Kyjeva (za čo si vyslúžil prezývku „Dlhoruký“).

V dobe jeho vlády je po prvýkrát v letopisoch spomínaná Moskva (1147), ktorú dal v roku 1156 opevniť a v roku 1154 založil mesto Dimitrov.

V roku 1149 porazil vojská Izjaslava II. a ovládol Kyjev, ale v roku 1151 bol nútený vrátiť sa do Suzdaľu. O štyri roky neskôr (1155) nakoniec Kyjev ovládol. V roku 1157 bol pravdepodobne kyjevskými bojarmi otrávený.

V roku 1954 na Sovietskom námestí (teraz Tverskom) v Moskve bol odhalený pamätník Juraja Dlhorukého od autorov A.P.Antropova, N.L.Štamma a S.M.Orlova. Juraj je tiež vyobrazený na pamätnej plakete vydanej k 800. výročiu prvej písomnej zmienky o Moskve.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Dlhoruký