James Heckman

Narodil sa v Chicagu^[1]. Vyštudoval matematiku na univerzite v Colorade a ekonómiu na Princeton University v roku 1971. Bol profesorom ekonómie na Chicagskej univerzite, profesor vedy a spoločnosti na vysokej škole Dublinskej univerzity^[2] a vedúci vedecký pracovník American Bar nadácie.

V roku 2000 dostal Nobelovu cenu za priekopnícku prácu v ekonometrii a mikroekonómii^[3]. Získal rad ocenení za svoju prácu, vrátane John Bates Clark Medal v roku 1983, cenu Jacoba Mincera za celoživotné dielo v roku 2005, a medailu Ulysses z University College v Dubline v roku 2006.

Je členom mnohých vedeckých a odborných spoločností, vrátane Národnej akadémie vied, Medzinárodného štatistického inštitútu, americkej štatistickej asociácie, spoločnosti ekonómie práce, americkej filozofickej spoločnosti a Národnej akadémie vzdelávania.

Publikoval 279 článkov a deväť kníh.

Je zaraďovaný medzi desať najvplyvnejších ekonómov na svete^[4].

• Inequality in America: What Role for Human Capital Policy?. J. Heckman and A. Krueger, eds. forthcoming MIT Press. (2003.)
• Evaluating Human Capital Policy. Princeton University Press. (2004)
• Law and Employment: Lessons From Latin America and the Caribbean. University of Chicago Press. (2003)
• Incentives in Government Bureaucracies: Can Incentives in Bureaucracies Emulate Market Efficiency?. Brookings. (2004)

1. ↑ James J. Heckman [online]. 2008, [cit. 2008-11-18]. Dostupné online. (anglicky)
2. ↑ University College Dublin web site.
3. ↑ http://nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/2000/index.html
4. ↑ http://ideas.repec.org/top/top.person.all.html

• Autobiografia na Nobelprize.org

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James Heckman na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.