Ján Fischer

Ján Fischer sa narodil v Martine. Po maturite na martinskom gymnáziu (1923) vyštudoval matematiku a fyziku na Karlovej univerzite v Prahe (1928). Za podpory štátu a Matice slovenskej absolvoval v rokoch 1928–1931 študijný pobyt u prof. Gregora Wentzela na univerzite v Zürichu. Tu napísal dve práce, ktoré boli uverejnené v najvýznamnejšom fyzikálnom časopise Annalen der Physik^[1] a dodnes patria do zlatého fondu svetovej fyziky. Medzi prvými v nich metódami kvantovej mechaniky riešil problém interakcie žiarenia s atómami, menovite fotoefekt a Comptonov jav. Za tieto práce získal titul doktora filozofie i cenu zürišskej univerzity (1931).

Po návrate do vlasti sa však pre mladého nádejného vedca nenašlo miesto na nijakej vysokej škole. Pôsobil teda na rôznych stredných školách, napr. v rokoch 1937–1939 pôsobil na učiteľskom ústave v Leviciach a v Novej Bani. Keď aj na Slovensku začali platiť v roku 1940 rasové zákony, Ján Fischer, nositeľ zlatej medaily zürišskej univerzity, prvý slovenský teoretický fyzik, bol prepustený zo štátnej školskej služby a stal sa výpomocným učiteľom na židovskej ľudovej škole v Michalovciach. V roku 1942, v čase deportácií židov, predsa len svitol Jánovi Fischerovi lúč nádeje. Vďaka úsiliu dr. Štefana Rakovského, pokrokovo zmýšľajúceho riaditeľa Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici, dalo Ministerstvo školstva a národnej osvety súhlas, aby J. Fischer pôsobil na tomto ústave ako výpomocný učiteľ. V Banskej Bystrici zastihlo Jána Fischera Slovenské národné povstanie. Vtedy pracoval na Povereníctve školstva, kde mal na starosti likvidáciu platov profesorov stredných a odborných škôl. Po potlačení odboja odišiel spolu so svojou rodinou do partizánskej obce Kalište.

Po oslobodení pôsobil J. Fischer až do skončenia školského roku 1944/1945 ako profesor na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a v nasledujúcom školskom roku na učiteľskom ústave. Začiatkom školského roku 1946/1947 odišiel na cvičné gymnázium do Bratislavy, kde pôsobil ako cvičný profesor a od 1. februára 1948 zastával aj funkciu dočasného riaditeľa. V tomto období súčasne pôsobil na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity, kde prednášal Základy mechaniky a viedol Metodické cvičenia z fyziky. 1. septembra 1950 J. Fischer prechádza na Prírodovedeckú fakultu natrvalo. Stáva sa odborným asistentom a zastáva funkciu tajomníka Katedry fyziky. Po odchode prof. Viléma Kunzla do Prahy Jána Fischera vymenovali roku 1954 za vedúceho Katedry fyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a za zástupcu docenta. Neskôr sa stal docentom (1956) a aj profesorom (1965). Počas pôsobenia na PFUK Dr. Fischer nadviazal na svoje staršie práce a so spoluautormi uverejnil niekoľko článkov o Comptonovom jave vo vyšších hladinách vodíkového atómu. Väčšinu svojho času však venoval pedagogickej a organizačnej činnosti a vydávaniu učebných pomôcok pre študentov. Okrem 10 vedeckých prác napísal 5 skrípt. Po rozdelení Katedry fyziky na tri pracoviská (1961) sa Ján Fischer stal vedúcim Katedry teoretickej fyziky a túto funkciu zastával až do odchodu do dôchodku v r. 1975. Okrem toho bol aj riaditeľom Ústavu fyziky PF UK (1957–1967) a v rokoch 1956–1959 zastával funkciu prodekana Prírodovedeckej fakulty UK. Aj po odchode do dôchodku prof. Fischer prednášal ako externista.

Ján Fischer právom patrí medzi zakladateľské osobnosti slovenskej teoretickej fyziky. Nielenže bol prvým slovenským teoretikom, ale veľký význam treba pripísať skutočnosti, že kým viedol katedru dosiahla teoretická fyzika na bratislavskej univerzite i na celom Slovensku úroveň porovnateľnú s úrovňou vo vyspelých krajinách. Zomrel 4. februára 1980 v Bratislave.

• Slovenský biografický slovník
• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.