Ivan Krasko

• otec: Ján Botto
• matka: Rozina rod. Balážová

Narodil sa v Lukovištiach, v rodine roľníka. Jeho vzdialený príbuzný bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec Ján Botto. Študoval v Lukovištiach (kde ho učil A. H. Škultéty), na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, na nemeckom gymnáziu v Sibiu (Rumunsko) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v rumunskom Brašove, kde aj v roku 1896 zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine (1896 – 1897 a 1898 – 1900 dozor pri stavbe mlyna a vo voštinárni u J. Kováča na Teplom Vrchu) a kde v roku 1914 narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku 1900 sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v Prahe, ktoré úspešne dokončil v roku 1905. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionár, tak aj účastník v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov. Istý čas pracoval ako technický pracovník v cukrovare v dedine Klobuky, neskôr v chemickej továrni v neďalekom Slanom.^[1][3]

V roku 1914 narukoval na východný front (dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici). Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal pracovať v administratívnych službách v Česko-Slovensku. V rokoch 1918 – 1927 bol tajomníkom ministra Vavra Šrobára na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska a v rokoch 1927 – 1938 Krajinského úradu v Bratislave. Stal sa poslancom a neskôr aj senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu.^[4] V senáte zotrval do jeho zrušenia roku 1939, pričom krátko predtým ešte v decembri 1938 prestúpil do klubu Hlinkovej slovenskej ľudovej strana – Strany slovenskej národnej jednoty (HSĽS-SSNJ), do ktorého sa zlúčili všetky slovenské nesocialistické strany.^[5][6][7] Prívrženec československej štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik.^{[chýba zdroj]}

Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu v roku 1923 pridelili titul doktor technických vied.^[4]

Žil najmä v Bratislave, no v roku 1943 – 1958 žil a pracoval v Piešťanoch, kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v Lukovištiach.^[8]

Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, keď mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si vybral sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu pomohol vymyslieť Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján zmenili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom – Kraskovo), Ivan Krasko súhlasil so zmenou najmä preto, že z rodokmeňa, ktorý vytvoril, zistil že bol pôvodne členom rodu Kraskovcov. Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov, ani čitateľov, no napriek tomu sa nedal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich aj svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa aj rozháranosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery a skepsy. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súčasní českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe.^[9]

Dielo Ivana Kraska patrí medzi základné hodnoty slovenskej poézie. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené. Prekladal umelecké texty aj odbornú literatúru z rumunčiny.^[4]

Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti z odboru chémie, okrajovo vlastivednému výskumu. V roku 1946 mu pridelili titul Národný umelec.^[4]

• 1896 – Pieseň nášho ľudu, báseň (Slovenské pohľady)
• 1902 – Deň spásy, báseň (Slovenské pohľady)
• 1902 – Za búrnej, čiernej noci, (Slovenské pohľady)
• 1905 / 1906 – Lístok, cyklus básní (Dennica)
• 1906 – List slečne Ľ. G., báseň (Slovenské pohľady)
• 1906 – Jehovah, báseň (Letopis Živeny)
• 1906 – Poznanie, báseň (Slovenské pohľady)
• 1909 – Nox et solitudo (Noc a samota), prvá samostatná zbierka básní (úvod k nej napísal Svetozár Hurban Vajanský)
• 1910 – Noc a Ja, báseň v próze (Prúdy)
• 1912 – Verše, druhá básnická zbierka
• 1913 – Svätopluk, báseň (Slovenský denník)
• 1952 – Moje piesne, zbierka básní
• 1961 – Nad ránom…, výber z poézie

• 1907 – Naši, portrétová štúdia (Slovenský obzor)
• 1908 – Sentimentálne príhody I a II (neskôr nazvané Svadba a Almužna), krátke prózy (Dennica)
• 1911 – List mŕtvemu (Slovenské pohľady)
• 1932 – Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole na Kraskove, opis časti freskovej výzdoby (Slovenské pohľady)
• 1937 – Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť, štúdia (Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti)

• 1910 – Richard Dehmel: Vôľa k činu, teoretická stať (Prúdy)
• 1911 – Richard Dehmel: Príroda, symbol a umenie, teoretická stať (Slovenské pohľady)
• 1956 – Tiene na obraze času, zbierka prekladov básní z rumunského jazyka

• Pamätná izba Ivana Kraska v Piešťanoch (1976)
• literárna pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej (LAMS)
• rodný dom s pamätnou tabuľou (1956)
• náhrobný pamätník (1965) a pamätník (1966) od Aliny Ferdinandy v Lukovištiach
• Kraskova ulica v Bratislave a ďalších mestách
• Cena Ivana Kraska za najlepší literárny debut roka prideľovaný Literárnym fondom v Bratislave

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Krasko

• Ivan Krasko na webe Slovenského literárneho centra
• Ivan Krasko na Encyklopedia.sme.sk
• Ivan Krasko Archivované 2022-09-25 na Wayback Machine na Osobnosti.sk
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Ecouri eminesciene în opera poetului Ivan Krasko
• Záznam o narodení a krste v matrikeevanjelického zboru v Kraskove záznam číslo 8