Hlavná postupnosť

Hertzsprungov-Russellov diagram

Spektrálne typy

Hnedé trpaslíky

Biele trpaslíky

Červené trpaslíky

Podtrpaslíky

Hviezdy hlavnej postupnosti
(„trpaslíky“)

Podobry

Obry

Jasné obry

Nadobry

Hyperobry

absolútna

hviezdna

veľkosť

(M_V)

Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd. Hviezdy umiestnené na tomto páse sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpasličie hviezdy. Najchladnejšie trpaslíky sú červené trpaslíky.

Táto línia je zdôrazňovaná, pretože tak spektrálny typ, ako aj svietivosť, závisia na hmotnosti hviezdy iba v nultom rade, ak spaľuje vodík – čím takmer všetky hviezdy trávia väčšinu svojho „aktívneho“ života.

Pri bližšom pohľade sa dá spozorovať, že hlavná postupnosť nie je presná čiara, ale že je trochu rozptýlená. Existuje veľa dôvodov pre túto neostrosť, najdôležitejším z nich je stále nespoľahlivosť pozorovaní, ktorá je ovplyvňovaná predovšetkým vzdialenosťou daných hviezd, ale na ktorú majú dopad aj nevysvetlené dvojhviezdy.

Dokonca aj dokonalé pozorovania by viedli k neostrej hlavnej postupnosti, pretože hmotnosť napokon nie je jedinou vlastnosťou hviezd. Chemické zloženie spojené so stupňom vývoja tiež mierne posúva hviezdu po hlavnej postupnosti, rovnako ako blízke spoločnice, rotácia alebo magnetické polia a ďalšie. V skutočnosti existujú hviezdy s veľmi nízkym obsahov kovov (podtrpaslíky), ktoré sa nachádzajú hneď pod hlavnou postupnosťou, aj keď spaľujú vodík, a takto vyznačujú dolnú hranicu neostrosti hlavnej postupnosti zásluhou chemického zloženia.

Astronómovia občas hovoria o hlavnej postupnosti nultej éry (alebo zero-age main sequence, ZAMS). Je to čiara vypočítaná počítačovými modelmi, kde sa nachádzajú hviezdy, keď začínajú vlastnú vodíkovú fúziu.

Hviezdy zvyčajne vstúpia na hlavnú postupnosť a vystúpia z nej v momente ich zrodu, resp. začiatku ich zániku.

Slnko je hviezda hlavnej postupnosti už asi 4,5 miliardy rokov a zostane ňou ďalších 4,5 miliardy rokov. Keď sa v jadre minú zásoby vodíka, zväčší sa a stane sa z neho červený obor.