Henry Kissinger
Henry Kissinger (* 27. máj 1923, Fürth, Nemecko – † 29. november 2023, Kent, Connecticut, Spojené štáty[1]) bol americký diplomat. V rokoch (1968 – 1975) bol poradcom prezidenta Nixona pre otázky národnej bezpečnosti. V roku 1973 získal Nobelovu cenu za mier za podiel na dohode o ukončení bojov amerických vojsk vo Vietname.
Henry Kissinger | ||||||||
Henry Kissinger pravdepodobne v roku 1973 | ||||||||
56. Minister zahraničných vecí Spojených štátov | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 22. september 1973 – 20. január 1977 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Heinz Alfred Kissinger | |||||||
Narodenie | 27. máj 1923 Fürth, Weimarská republika | |||||||
Úmrtie | 29. november 2023 (100 rokov) Kent, Connecticut, Spojené štáty | |||||||
Politická strana | Republikánska | |||||||
Alma mater | Harvard University | |||||||
Národnosť | židovská | |||||||
Odkazy | ||||||||
Henry Kissinger na henryakissinger.com | ||||||||
Henry Kissinger (multimediálne súbory) | ||||||||
Život
upraviťHenry Kissinger sa narodil v Nemecku v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov.
Tam už od pätnástich rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora. Bol poradcom amerických prezidentov Dwight D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu bezpečnosti USA.
V roku 1973 sa stal ministrom zahraničia USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.
Počas jeho pôsobenia bol spoluzodpovedný najmä za urovnanie vzťahov USA s Čínou, za americkú blízkovýchodnú politiku a kroky podniknuté pri vojne vo Vietname, ktoré viedli k ukončeniu americkej angažovanosti v Juhovýchodnej Ázii. Mierová zmluva podpísaná v Paríži s predstaviteľmi komunistického Severného Vietnamu bola hodnotená vo svete ako ukončenie vojny. Kissinger a jeho vietnamský oponent Lê Ðức Thọ boli za tieto mierové rokovania ocenení Nobelovou cenou za mier. (Lê Ðức Thọ cenu odmietol.) Zmluva však znamenala faktické ponechanie proamerického Južného Vietnamu napospas agresii komunistov, ktorá po odchode Američanov mala za následok porážku demokratických síl v krajine a nastolenie komunistickej vlády. Býva tiež často spájaný s antikomunistickým prevratom, ktorý uskutočnil Augusto Pinochet v Čile.
Aj po opustení najvyšších funkcií bol Kissinger vplyvnou postavou americkej politiky. Svojimi odporcami z ľavicovej strany politického spektra býval obviňovaný z vojnových zločinov a rozsiahleho porušovania ľudských práv. Obviňoval ho aj americký spisovateľ Joseph Heller v knihe Gold nad zlato, kde kritizoval vládnu garnitúru, vrátane Kissingera.
Dielo
upraviťPamäti
upraviť- Roky v Bílém domě. Preklad Václav Viták. 1. vyd. v českém jazyce. Praha : BB/art, 2006. 1406 s. ISBN 80-7341-703-0.
- Bouřlivé roky. Preklad Václav Viták. 1. vyd. v českém jazyce. Praha : BB/art, 2004. 1167 s. ISBN 80-7341-206-3.
- Roky obnovy. Preklad Václav Viták. 1. vyd. v českém jazyce. Praha : BB/art, 2002. 942 s. ISBN 80-7257-785-9.
Odborné knihy
upraviť- Obnovení světového řádu : Metternich, Castlereagh a potíže s mírem 1812 – 1822. Preklad Zdeněk Hron. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2009. 416 s. (Obzor; zv. 77.) ISBN 978-80-7260-221-6.
- Umění diplomacie : od Richelieua k pádu Berlínské zdi. Preklad Miloš Calda. Vyd. 1. Praha : Prostor, 1996. 916 s. (Obzor; zv. 7.) ISBN 80-85190-51-6. (²1997 ISBN 80-85190-59-1; ³1999 ISBN 80-7260-025-7, 42022 ISBN 978-80-7260-543-9)
- Potřebuje Amerika zahraniční politiku? : [cesta k diplomacii pro 21. století]. Preklad Michael Žantovský. 1. vyd. v českém jazyce. Praha : BB art, 2002. 252 s. ISBN 80-7257-736-0.
- Uspořádání světa : státní zájmy, konflikty a mocenská rovnováha. Preklad Martin Pokorný. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2016. 400 s. (Obzor; zv. 92.) ISBN 978-80-7260-335-0. (²2021 ISBN 978-80-7260-482-1, ³2023 ISBN 978-807260-561-3)
Iné
upraviť- Krize : [anatomie dvou hlavních krizí zahraniční politiky]. Preklad Ondřej Novák. Vyd. 1. Praha : Academia, 2006. 392 s. ISBN 80-200-1439-X.
- Umění politické strategie : šest vůdčích postav moderního světa. Preklad Martin Pokorný. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2023. 552 s. (Obzor; zv. 109.) ISBN 978-80-7260-562-0.
Referencie
upraviť- ↑ SANGER, David E.. Henry Kissinger Is Dead at 100; Shaped Nation’s Cold War History. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-11-30. Dostupné online [cit. 2023-11-30]. ISSN 1553-8095.
Ďalšia literatúra
upraviť- LORD, Winston. Kissinger podle Kissingera : úvahy o diplomacii, strategickém výhledu a umění vést. Preklad Tomáš Suchomel. 1. vyd. Brno : Books & Pipes, 2021. 239 s. ISBN 978-80-7485-210-7.
- VONDRA, Alexandr. Kdo je Henry Kissinger? [online]. Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henry Kissinger
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Henry Kissinger
Zdroje
upraviť- Holger Klitzing: The Nemesis of Stability. Henry A. Kissinger’s Ambivalent Relationship with Germany. WVT, Trier 2007, ISBN 978-3-88476-942-3.
- Robert D. Schulzinger: Henry Kissinger. Doctor of diplomacy. Columbia Univ. Pr., New York 1989, ISBN 0-231-06952-9.