Halový jav

Halový jav alebo halo je optický úkaz, ktorý vzniká odrazom či priechodom slnečných alebo mesačných lúčov drobnými ľadovými kryštálmi v atmosfére. Aby došlo k vzniku týchto úkazov, je potrebné, aby kryštáliky ľadu mali tvar šesťbokej doštičky alebo hranolu. Halové javy najčastejšie zbadáme, ak oblohu z väčšej časti pokrývajú oblaky typu cirrostratus.

Dejiny

Halové javy ako prvý opísal a pomenoval Aristoteles už v 4. storočí pr. Kr. Fyzikálne výklad týchto javov pochádza od R. Descarta a prvú súbornú teóriu spísal ďalší francúzsky fyzik Edme Mariotte.

Diamantový prach

Za chladných zimných nocí alebo dní môžu halové javy vzniknúť aj na kryštálikoch v prízemnej vrstve ovzdušia. Ak je vlhkosť dostatočne vysoká a teplota sa pohybuje pod bodom mrazu, môžu prechladené kvapky za prítomnosti kryštalizačných jadier transformovať na ľadové kryštály o tvare šesťbokého stĺpika alebo doštičky a spôsobiť tak za prítomnosti svetla halové javy.

Druhy halových javov

6° halo
9° halo (Van Buijsenovo halo)
12° halo
18° halo (Rankinovo halo)
20° halo (Burneyovo halo)
22° halo (malé halo) – najobvyklejšie
23° halo (Barkowovo halo)
24° halo (Dutheilovo halo)
35° halo (Feuilleeovo halo)
46° halo (veľké halo)
Spojené dotykové oblúky

Galéria

Halové javy na južnom póle
Parhélium (vedľajšie Slnko)
Malé halo okolo Mesiaca

Pozri aj

Externé odkazy

Úvod k halovým javom na stránkach Astro.cz
Diamantový prach na stránkach atoptics.co.uk

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Halové jevy na českej Wikipédii.