Hanza

 

V stredoveku sa v rímskonemeckej ríši vytratila silná kráľovská moc, ktorá by zabezpečila záujmy miest, ako tomu bolo napríklad v Anglicku alebo vo Francúzsku. Preto boli nemecké mestá nútené samy si zaistiť ochranu pred svojvôľou miestnych kniežat, lúpežných rytierov, pirátov a pod. Na tento cieľ a najmä na presadzovanie ekonomických cieľov založili mestské zväzy. Najväčším a najvýznamnejším z nich bola severonemecká hanza.

Hanza bola pôvodne spoločenstvom obchodníkov zo švédskeho Gotlandu (prvé zmienky sa viažu k roku 1161). V 13. storočí sa však začala formovať ako spolok miest. V roku 1282 vznikla nemecká hanza zlúčením miestnych hanz v prosperujúcich obchodných centrách ako bol Kolín nad Rýnom, Hamburg a Lübeck. Postupne sa pripojili ďalšie mestá, takže v dobe svojho najväčšieho rozkvetu mala hanza cca 80 členov a operovala v oblasti Severného a Baltského mora od Flámska až po východné Pobaltie a západné Rusko. Vedúce postavenie získali mestá Lübeck, Hamburg a Brémy, ďalej k hanze patrili napríklad Rostock, Wismar, Gdansk, Riga alebo Tallinn.

Hanza si monopolizovala práva na sprostredkovateľský obchod medzi Anglickom, Nizozemskom, Škandináviou, Livónskom a Ruskom. Svoje dvory (faktórie) si založila po celej severnej Európe. V Novgorode to bol dvor sv. Petra, v Londýne Steel Yard, ďalšie existovali v Bruggách, Bergene, Štokholme alebo Kaunase. Z krajín východnej Európy sa vyvážali prírodné produkty a potraviny (obilie, koža a kožušiny, med, vosk, drevo, slede), zo západu látky, kovové výrobky, vína, prepychové predmety z Talianska a južného Francúzska. Hanza privážala na sever Európy aj korenie a ďalší luxusný tovar pochádzajúci z Orientu.

V období svojho najväčšieho rozmachu v 14. storočí predstavovala hanza samostatnú politickú a vojenskú silu, ktorá viedla vojny, uzatvárala mier a nadviazala diplomatické styky s radom štátov. V rokoch 1367 - 1370 bojovala za podpory Švédska a meklenburského kniežatstva s Dánskom, ktoré narušilo jej privilégia. Po uzavretí stralsundského mieru získala kontrolu nad Sundskými úžinami a dokonca aj právo zúčastniť sa voľby dánskeho kráľa.

Spoločné záležitosti hanzových miest riešili zjazdy, ktoré sa schádzali v Lübecku. Hanza nemala spoločnú pokladňu. Jej armádu a flotilu tvorili vojenské a námorné sily jednotlivých miest, alebo sa využívalo žoldnierske vojsko. V oblasti svojho pôsobenia sa hanza uchyľovala aj k rozsiahlym pirátskym akciám.

Pomerne skoro, už v druhej polovici 15. storočia, začala hanza upadať. To malo viac príčin. Na vine boli hlboké rozpory vo zväze, kde každé mesto presadzovalo svoj prospech. V dôsledku rozvoja vlastného obchodu Anglicka, Nizozemska, Švédska, Dánska a Ruska, podporovaného panovníkmi, strácala hanza svoje privilégia na zahraničných trhoch. V roku 1494 bol uzavretý hanzový dvor v Novgorode, 1578 nasledoval Londýn. V 16. storočí strácala hanza rýchlo svoje bývalé postavenie a množstvo miest zväz opustilo. Určitý význam si udržala do 17. storočia. Posledný hanzový snem sa zišiel v roku 1669.

• Lübeck
• Greifswald
• Hamburg
• Kiel
• Lüneburg
• Rostock
• Stade
• Štetín
• Stralsund
• Wismar

 

 

 

• Bryggen Bergen - Nórsko
• Bruggy - Belgicko
• Steelyard Londýn - Anglicko
• Velikij Novgorod - Rusko

• ZIMÁK, Alexandr: Hanza - obrazy z dějin severského námořního obchodu. Praha: Libri, 2002.
• ZIMMERLING, D.: Die Hanse. Handelsmacht im Zeichen der Kogge. Econ 1976.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hanza

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hanza na českej Wikipédii.

• Hanza Archivované 2007-01-15 na Wayback Machine (po česky)
• Hanseatic League Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine (po anglicky)
• Hanseatic League na infoplease.com (po anglicky)
• The Hanseatic League and its Decline Archivované 2004-06-16 na Wayback Machine Prof. Rainer Postel, Bundeswehr Universität (po anglicky)