Greifswald

Greifswald leží v plochej, nízko položenej krajine blízko ústia rieky Ryck do Baltského mora, zhruba uprostred medzi ostrovmi Rujana a Usedom.

Greifswald vznikol ako osada blízkeho kláštora Eldena, ktorý tu prevádzkoval ťažbu morskej soli odparovaním, a v roku 1250 získal od pomoranského grófa Wartislava III. mestské práva. Čoskoro potom sa stal slobodným prístavom, postavil hradby a hlavný mestský kostol sv. Jakuba (1263). V roku 1278 je po prvýkrát spomínaný ako člen Hanzy. V roku 1456 bola založená univerzita a v roku 1531 prišla do mesta reformácia. Počas tridsaťročnej vojny mesto utrpelo veľké škody: 1626 ho dobyl a vyplienil Albrecht z Valdštejna, v meste vypukol mor a roku 1631 ho dobyl švédsky kráľ Gustáv II. Adolf. Švédi potom vládli až do roku 1815, mesto však trpelo vojnami a až v roku 1747 sa podarilo po sto rokoch obnoviť chod univerzity.

Od roku 1815 patril Greifswald s celým Pomoranskom Prusku a od roku 1863 má železničné spojenie. V roku 1856 a 1927 došlo k ďalšiemu rozšíreniu univerzity, ktorá sa stala centrom mestského života. Počas vojny tu bol veľký zajatecký tábor a v roku 1945 sa mesto bez boja vzdalo Červenej armáde. V povojnovom období NDR historická časť mesta veľmi chátrala a asi polovica bola strhnutá a nahradená panelovou výstavbou. Po roku 1990 bola vykonaná rozsiahla obnova námestia a jeho okolia.

Greifswald leží na železničnej trati Berlín – Stralsund a začína tu trať vedúca cez Usedom do poľského Świnoujście. Mesto má prístav a okolo mesta prechádza diaľnica A20. Chránená časť Baltského mora medzi ostrovmi Rujana a Usedom (Greifswalder Bodden) je obľúbená jachtármi a výroba jácht a plachetníc je – vedľa univerzity – najväčším zamestnávateľom v meste. Greifswaldské múzeum vykonáva aj reštaurovanie historických lodí.

Univerzita E. M. Arndta, pôvodne hlavne teologické učilište, má dnes viac ako 12 tisíc študentov (štyrikrát viac ako v roku 1991) a rad vedeckých ústavov, zameraných hlavne na moderné technológie a lekárstvo. Greifswald má stále divadlo, múzeum s galériou miestneho rodáka, romantického maliara C. D. Friedricha a koná sa tu rad festivalov.

• Hlavné námestie s radou historických domov je dnes opäť pýchou mesta
• Dóm sv. Mikuláša z roku 1263 je tehlová gotická stavba s barokovým zariadením
• Gotický kostol Panny Márie je z roku 1260 a kostol sv. Jakuba z roku 1280
• Malebné zrúcaniny stredovekého kláštora Eldena ležia blízko morského brehu asi 7 km východne od mesta.

• Ulrich von Hutten (* 1488 - † 1523), humanista, šľachtický priekopník reformácie
• Ernst Moritz Arndt (* 1769 – † 1860), nemecký publicista a básnik
• Caspar David Friedrich (* 1774 – † 1840), nemecký maliar
• Friedrich Ludwig Jahn (* 1778 – † 1852), nemecký (pruský) pedagóg a vlastenec, priekopník moderného telocviku
• Otto von Bismarck (* 1815 – † 1898), budovateľ zjednoteného Nemecka, premiér Pruska a prvý nemecký kancelár
• Theodor Billroth (* 1829 - † 1894), nemecký chirurg
• Ulrich von Wilamowitz-Moellendorff (* 1848 – † 1931), nemecký klasický filológ, editor a predseda Pruskej akadémie vied
• Bernhard von Bülow (* 1849 - † 1929), nemecký kancelár
• Johannes Stark (* 1874 - † 1957), nemecký fyzik, držiteľ Nobelovej ceny
• Gerhard Domagk (* 1895 - † 1964), nemecký lekár, držiteľ Nobelovej ceny
• Ernst Mayr (* 1904 - † 2005), nemecko-americký biológ a teoretik evolúcie

•   Angers, Francúzsko, 1994
•   College Station, Texas, USA, 1995
•   Goleniów, Poľsko, 1986
•   Hamar, Nórsko, 1997
•   Kotka, Fínsko, 1959
•   Kristianstad, Švédsko, 1998
•   Lund, Švédsko, 1990
•   Newport News, Virgínia, USA, 2007
•   Osnabrück, Nemecko, 1988
•   Štetín, Poľsko, 1996

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Greifswald

• Ottův slovník naučný, heslo Greifswald. Sv. 1, str. 1

• Greifswald pre turistov

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greifswald na českej Wikipédii.