[go: up one dir, main page]

Francesco Petrarca

taliansky básnik

Francesco Petrarca (tiež Francesco Petrarch, * 20. júl 1304, Arezzo, Florentská republika – † 19. júl 1374, Arquà pri Padove, Benátska republika) bol taliansky básnik, predstaviteľ renesančného humanizmu. Do roku 1353 žil poväčšine utiahnuto pri Avignone.

Francesco Petrarca
taliansky učenec, básnik a humanista
Francesco Petrarca
Narodenie20. júl 1304
Arezzo, Florentská republika
Úmrtie19. júl 1374 (69 rokov)
Arquà, Benátska republika
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Francesco Petrarca
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Francesco Petrarca
Socha v Galleria degli Uffizi, Florencia

Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením Augustína a Cicerona, ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.

Francesco Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku 1313 presťahoval do Avignonu, kde začal svoje štúdium, od roku 1318 študoval práva v Montpellier a potom (od roku 1322) v Bologni, štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku 1326 sa stal kňazom. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval pápeža k návratu do Ríma. Roku 1343 bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do Neapola, po návrate neprijal biskupstvo.

Roku 1347 vyzýval pri vzbure v Ríme k obnove antického Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať kanonikát v Parme.

Roku 1353 sa presťahoval do Milána, kde až do roku 1362 pôsobil v diplomatických službách arcibiskupa G. Viscontiho.

Roku 1362 sa presťahoval do Benátok, odkiaľ bol roku 1370 pápežom Urbanom pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavil jeho vek a v Padove ochorel natoľko, že už nemohol pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahol do ústrania a až do smrti žil u svojej dcéry v dedinke Arquà.

Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka Spevník (Canzionere). U nás vyšla pod názvom Sonety pre Lauru. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných básní – najmä sonetov – v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.

Zbierka sonetov v ich klasickej forme (4, 4, 3, 3) pozostáva z troch častí (v slovenskom vydaní iba z dvoch častí):

  1. "Za Laurinho života", ktorá obsahuje 207 sonetov v origináli
  2. "Po Laurinej smrti", obsahuje 86 sonetov v origináli
  3. "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) – V slovenskom vydaní neboli zahrnuté

Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.1327 v Avignone na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 1348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.[1]

V roku 1341 bol korunovaný v Ríme na Veľkonočnú nedeľu za kráľa básnikov vavrínovým vencom.

Referencie

upraviť
  1. Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ. Peterajová

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.