Eugen Krón
Eugen Krón (* 1. máj 1882, Sobrance – † 7. január 1974, Budapešť)[1] bol maďarský grafik, maliar a zakladateľ košickej výtvarnej moderny 20. storočia.[2][3]
Eugen Krón | |
maďarský grafik a maliar | |
autoportrét Eugena Króna | |
Iné mená | maď. Jenő Krón |
---|---|
Narodenie | 1. máj 1882 Sobrance, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 7. január 1974 (91 rokov) Budapešť, MĽR (dnes Maďarsko) |
Zamestnanie | grafik, pedagóg |
Profesia | maliar |
Odkazy | |
Commons | Eugen Krón |
Źivot
upraviťZa začiatku svojho pôsobenia sa v Rieglerovom litografickom ústave v Budapešti vyučil za litografa. Od roku 1907 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Do Košíc emigroval až po revolúcii keď padla Maďarská republika rád v roku 1919. Chcel sa dostať do Nemecka. Na podnet riaditeľa Východoslovenského múzea Josefa Poláka prijal návrh zostať v Košiciach. 3. mája 1921 založil v múzeu súkromnú kresliarsko-grafickú školu. Škola mala tri odbory – kresliarsky a maliarsky kurz určený pokročilým, umelecko priemyslelný kurz zameraný na textilné návrhy a nedeľný kurz kreslenia. Jeho školu navštevovali napríklad: Jozef Kollár, Ľudovít Feld, Imrich Oravecz, Koloman Sokol, Július Jakoby, Jozef Fabini a Juraj Collinásy. Aj napriek vyčerpávajúcej pedagogickej činnosti bola jeho tvorba veľmi rozmanitá.[2][4][3][5]
V roku 1921 vydal cyklus 12 lito litografií s názvom Zo starých Košíc. V roku 1925 zase cyklus Tvorivý duch, ktorý dokonalo vystihoval zameranie jeho tvorby na človeka. Medzi popredné grafické diela v medzinárodných kruhoch patria cykly ako Človek, Tvorivý duch a Muž slnka. Popri týchto dielach vytváral aj rôzne pohľady na stavebné pamiatky Košíc. V roku 1927 mal na starosti vytvorenie predvolebného plagátu Komunistickej strany Česko-Slovenska. V tom istom roku jeho škola ukončila svoju činnosť a on odišiel do Milána za svojim bratom, ktorý pôsobil tiež ako grafik.[2][3][6][5]
Tomáš Štrauss o Krónovi vo svojej publikácii povedal:
„ | Pôvodne chcel ísť, ako mnoho iných, do Berlína, pričom ho pozývali i do Rumunska a inam[…]. Cestujúc cez Košice, rozhodol sa prerušiť tu na deň - dva cestu[…]oproti hotelu, kde býval, otvorili súbornú výstavu tamojšieho maliara Eleméra Halásza – Hradila. Krón poznal Hradila z budapeštianskych študentských rokov a preto sa rozhodol pozrieť si výstavu svojho bývalého druha[…]ten predstavil Króna riaditeľovi Východoslovenského múzea Polákovi. Keď Polák v rozhovore zistil, že v osobe Eugena Króna sa skrýva nielen východoslovenský rodák, ale aj neobyčajne ambiciózny a teoreticky vyspelý grafik značného intelektuálneho rozhľadu, prehovoril Króna, aby ďalej necestoval a aby zostal na Slovensku. Náhodný nocľah v Košiciach sa pretiahol na šesť rokov. | “ |
– Štrauss[7] |
V roku 1938 sa vrátil do Košíc a usiloval sa o obnovenie školy. V čase nacistického okupovania bol odvedený do koncentračného tábora. V roku 1943 je z neho oslobodený. Vrátil sa späť do Talianska a už v roku 1956 odchádza do Budapešti, v ktorej zomrel.[2][3]
Referencie
upraviť- ↑ Eugen Krón [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KRAJŇÁK, Jaroslav. DARTE A MALIARI „VÝCHODU“ (Hrušov: DARTE Aukčná spoločnosť s.r.o.), 2012, s. 140.
- ↑ a b c d Východoslovenská galéria vo Viedni. Denník N (Bratislava: N Press), 2013-02-17. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Krón Eugen 1882-1974 [online]. artinvest.sk, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b SAMUELISOVÁ, Klára. Eugen Krón - zakladateľ košickej výtvarnej moderny 20. storočia [online]. Košice: cassovia.sk, 2022-09-29, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ BARTOŠOVÁ, Zuzana; LEŠKOVÁ, Lena. Košická moderna a jej presahy. 1. vyd. Košice : Východoslovenská galéria, 2013. Kapitola Eugen Krón v Košiciach, s. 150-169.
- ↑ ŠTRAUSS, Tomáš. Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. 1. vyd. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, 1966. S. 27.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugen Krón
Externé odkazy
upraviť- Profil a diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie