Erbium

Erbium Erbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Er a protónové číslo 68. Patrí medzi lantanoidy.

Erbium (erbium)
holmium ← erbium → túlium   Er ↓ Fm 68 Periodická tabuľka 6. perióda, 3. skupina, blok f lantanoidy, kovy vz. zemín, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	167,259 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f12 6s2
Atómový polomer	176 pm
Kovalentný polomer	189 pm
Iónový polomer pre: Er3+	103 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,24 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 589,3 kJ.mol−1 2: 1 150 kJ.mol−1 3: 2 194 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	9,066 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 1 802 K)	8,86 kg·dm−3
Teplota topenia	1 802 K (1 528,85 °C)
Teplota varu	3 141 K (2 867,85 °C)
Sk. teplo topenia	19,90 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	280 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	28,12 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1 504 1 663 1 885 2 163 2 552 3 132
Iné
Kryštálová sústava	hexagonálna
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	0,860 nΩ·m
Tep. vodivosť	14,5 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	12,2 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	2 830 m·s−1
Youngov modul	69,9 GPa
Pružnosť v šmyku	28,3 GPa
Objemová pružnosť	44,4 GPa
Poissonovo č.	0,237
Tvrdosť (Brinell)	814 MPa
Reg. číslo CAS	7440-52-0
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  160Er synt. 28,58 h. ε 0,330 160Ho 162Er 0,139 % stabilný s 94 neutrónmi 164Er 1,601 % stabilný s 96 neutrónmi  165Er synt. 10,36 h. ε 0,376 165Ho 166Er 33,503 % stabilný s 98 neutrónmi 167Er 22,869 % stabilný s 99 neutrónmi 168Er 26,978 % stabilný s 100 neutrónmi  169Er synt. 9,4 d. β- 0,351 169Tm 170Er 14,910 % stabilný s 102 neutrónmi  171Er synt. 7,516 h. β- 1,490 171Tm  172Er synt. 49,3 h. β- 0,891 172Tm
Commons ponúka multimediálny obsah na tému erbium.
Chemický portál

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 2,6 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm erbia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO₄ a xenotímy, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO₃F – zmesové fluorouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.