Chrám
Chrám je budova určená na bohoslužby.
Chrám je neutrálne pomenovanie používané bez ohľadu na to, ktorej cirkvi alebo náboženstvu budova patrí.
V minulosti chrámy vznikali na svätých miestach ako svätyne rukou urobené. Najprv išlo o ohradenie pozemku kameňmi, ktoré znamenalo azyl. Na týchto miestach sa súdilo, a preto museli byť nejako prevzatí do ochrany tí, ktorých vina sa ešte nedokázala.
Chrám bol vyznačený posvätným predmetom alebo predmetmi. Mohol to byť kameň, ktorý sám osebe je obydlím boha. Časté je aj spodobenie pohlavného údu, ak je božstvo mužské. Najčastejšie však ide o rôzne stavby. Väčšinou sa tu rozlišuje trojaký stupeň svätosti: presväto - sväto - posvätno.
Názov chrámu mohol byť privlastňujúci (chrám Hospodinov alebo Baalov), mohol však tiež vyjadrovať význam chrámu vo svetovom meradle (tak sumerský chrám Dom základu neba a zeme). Niekedy názov vyznačoval funkciu, význam chrámu pre prosebníka - napr. babylonský Dom pozdvihnutia hlavy = odpustenia hriechov. Po svete je viacero pupkov Zeme. Znamená to nielen stred, ale aj miesto, kde bolo dieťa spojené s telom matky. Teda odkiaľ prúdi život.
Špecifické náboženské smery mávajú aj špecifická označenie pre svoje chrámy:
- Kresťanstvo:
- Kostol (tiež chrám Pána) - slovo, ktorým kresťania označujú svoje chrámy, s výnimkou gréckokatolíkov a pravoslávnych
Na označenie gréckokatolíckeho a pravoslávneho chrámu, sa používa aj slovo cerkev.
- Judaizmus:
- Židia chrám nemajú, bol iba Jeruzalemský chrám, synagóga je len modlitebňa
- Islam:
- Moslimovia za chrám považujú len mešitu v Mekke, ostatné sú len modlitebne
- Antický chrám - chrám zasvätený antickým božstvám a predstavujúce konkrétny architektonický typ stavby.
- Egyptský chrám - chrámy stavané v starovekom Egypte k pocte egyptských bohov
- Budhizmus:
- Budhistický chrám - svätyne budhistov, predovšetkým stúpy a pagody v južnej Ázii, juhovýchodnej Ázii a na Ďalekom východe[1]
Okrem toho existujú ešte termíny upresňujúce význam chrámu (v kresťanstve sú to katedrála, bazilika a bazilika minor).
Referencie
upraviť- ↑ KREJČÍ, Aleš. Stúpy a pagody. vyd. 2011. [online] Bulletin Panorama, str. 13-14, [cit. 2014-01-29] Dostupné online
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviťExterné odkazy
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.