Banská Štiavnica

Mesto Banská Štiavnica leží vnútri kaldery, ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov prepadnutím jadra Štiavnického stratovulkánu v Panónskom mori po sérii jeho erupcií, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané Štiavnické vrchy v južnej časti stredného Slovenska.^[6] Najvyšší vrch pohoria sa nazýva Sitno (1 009 m n. m.). Hrebeň kaldery vytvára prirodzenú ochranu centrálnej oblasti Štiavnických vrchov. Klíma mesta má horský ráz s miernym podnebím, bez extrémnych teplotných výkyvov.

V meste pramení rieka Štiavnica (prítok Ipľa) dlhá 54,6 km, ktorej takmer celý tok sa na území mesta v súčasnosti nachádza v podzemí (slúži ako kanalizačný zberač), na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. V čase vzniku mesta však tiekla po povrchu a dala mestu meno. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo umelých vodných nádrží – tajchov so sústavou technických diel – zberných jarkov.

V meste sa nachádza päť mestských častí (Banská Štiavnica, Banky, Počúvadlianske Jazero, Sitnianska, Štefultov), tri sídliská (Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť osád (Bajtava, Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň, Vozárová, Košarisko) a časti Povrazník, Principlac, Špitálka. V minulosti boli súčasťou mesta aj viaceré sídla, patriace dnes do iných obcí (Banská Belá, Hodruša-Hámre, Štiavnické Bane).^[7]

V blízkosti mesta sa nachádzajú obce Baďan, Banská Belá, Banský Studenec, Beluj, Dekýš, Hodruša-Hámre, Hronská Dúbrava, Ilija, Klastava, Močiar, Podhorie, Počúvadlo, Pukanec, Sklené Teplice, Štiavnické Bane, Svätý Anton, Vyhne, Žibritov a mestá Zvolen, Žiar nad Hronom, Žarnovica, a Krupina.

• Vlajkou mesta je modrá mariánska vlajka s bielym lemom a v strede so zástrihom, ktorý siaha do jednej tretiny vlajky. Pomer strán vlajky je 2:1 (dĺžka:šírka).^[8]
• Mestský erb znázorňuje baníckosť, pracovitosť a chránenosť mesta. Na modrom štíte sa nachádza strieborné jednovežové opevnenie s otvorenou bránou, ktoré bolo dôležité počas nájazdov biskupa Rozgoňa (Šimon Rozhanovský) a Ladislava Čecha z Levíc. Na erbe je tiež znázornené banícke a roľnícke náradie.^[9] Na pečati mesta je zobrazené totožné opevnenie ako na erbe.^[10]

Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä striebornej rudy.

 

 

 

Územie mesta bolo osídlené Keltmi už v 3. – 2. storočí pred Kr., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka, ktorá spomína terra banensium – zem baníkov. V erbe je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje. Banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejším zo všetkých Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom.^[11] V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá kráľovského mesta a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku 1442 zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami Šimona Rozgoňa, roku 1443 ho postihlo ničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť opätovne vybudované. V 16. storočí prebralo mesto do svojich rúk ťažbu na území Banskej Štiavnice, v rokoch 1546 – 1559 bol prestavaný farský kostol na dnešný Starý zámok, ktorý slúžil ako protiturecká pevnosť, v rokoch 1564 – 1571 vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. Roku 1627 bol v bani prvýkrát použitý pušný prach pri razení priekopu Daniel, v roku 1681 bola postavená Klopačka oznamujúca čas fárania. V 17. storočí Banská Štiavnica prežívala najúspešnejšie obdobie ťažby kovov. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690, kedy sa vyťažilo 605 kg zlata a 29 000 kg striebra.^[11]

V rokoch 1722 – 1724 anglický mechanik Issak Potter v neďalekej Novej Bani postavil, ako prvý na európskom kontinente, Newcomenov atmosférický parný stroj (predchodca Wattovho parného stroja vynájdeného až 1765). V roku 1729 stroj v Novej Bani rozobrali a previezli ho najprv do Hodruše a potom do Banskej Štiavnice, kde doslúžil.^[12]

V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku, roku 1751 bola dokončená Kalvária, výstavba ktorej bola inicovaná jezuitom Františkom Pergerom. V tom istom roku mesto navštívil František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie. V roku 1763 v meste vznikla Vysoká banícka škola, v roku 1770 premenovaná na Banícku akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Jej prvý profesor bol Mikuláš Jacquin. Roku 1919 bola presťahovaná do maďarského mesta Šopron.

Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou.^[13] Koncom 18. storočia bola Samuelom Mikovínim, Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom Hellom vybudovaná sústava tajchov. V roku 1870 mesto získalo municipálne právo, čím sa vyňalo spod Tekovskej župy a bolo podriadené ministerstvu vnútra. V auguste 1873 bola sprevádzkovaná úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy ako prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku,^[14] ktorá je v súčasnosti známa ako Trať mládeže. V roku 1878 bola dokončená voznická dedičná štôlňa, ktorej dĺžka je okolo 16 km a slúžila na odvodňovanie baní. V júni roku 1919 do mesta prišla Maďarská červená armáda. Aj po vzniku Československu v rokoch 1918 – 1922 existovali provizórne Župy. Dňa 21. septembra 1922 vláda Česko-Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým sa mali previesť úpravy politickej správy. Mesto Baňská Štiavnica-Belá bolo prehlásené za veľkú obec, čím mu zanikol štatút municipálneho mesta a 1. januára 1923 sa stalo integrálnou súčasťou Hontianskej župy. Od roku 1923 malo mesto štatút okresného mesta, ktoré stratilo v roku 1960 začlenením do Žiarskeho okresu. Štatút okres bol Štiavnici obnovený až v roku 1996. 28. októbra 1948 bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta, 11. decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, roku 2001 bola po meste pomenovaná planétka (22185) Štiavnica. 23. – 24. apríla 1996 mesto navštívil prezident Michal Kováč, počas Salamandrových dní v rokoch 2002 a 2006 prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič a v októbri 2016 aj Andrej Kiska.

V sobotu, 18. marca 2023 vypukol v historickom centre mesta požiar, ktorý poškodil 7 budov.^[15]

Napriek dlhej divadelnej tradícii mesto dodnes nemá stálu divadelnú scénu. V meste funguje divadelný súbor Základnej umeleckej školy, občianske združenie Priatelia Thálie združujúce štiavnických ochotníkov a súbor Všetci musia. V meste pôsobí Slovenské banské múzeum, pod ktoré spadajú múzeá Banské múzeum v prírode, Starý zámok, Nový zámok, Berggericht – mineralogická expozícia, Galéria Jozefa Kollára, Kammerhof – baníctvo na Slovensku, Štôlňa Glanzenberg a Fritzov dom, v ktorom sa nachádza mestský archív.

Medzi známych amatérskych alebo profesionálnych hudobníkov patria KVK 2, Tramontana, Hologram, Padlášový utorok, Ema Drgoňová, Michal Pigoš, Jozef Klimko, Pavol Kružlic, Zdenka Predná.

V Banskej Štiavnici sa koná niekoľko regionálne i celoslovensky významných podujatí.

Banskoštiavnický Salamander bol pôvodne vážny a slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri zvlášť významných príležitostiach. Po 2. svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10. septembra 1949 v podvečer Dňa baníkov a hutníkov. Od roku 1993 sa v tejto tradícii pokračuje každoročne v druhý týždeň mesiaca september.^[16] Okrem samotného večerného (po zotmení) Salamandrového sprievodu, ktorý zobrazuje život banského mesta (obyčajové a prejavy banskoštiavnickej tradície^[17]), sa podujatie Salamandrové dni rozšírilo na viac dní a ďalšie sprievodné akcie a stalo sa tak hlavnou turistickou atrakciou organizovanou v Štiavnici. Salamandrový sprievod predstavuje aj povesť o založení mesta a objavení banskoštiavnických zlatých a strieborných rúd, ktoré položili základ baníctva.

Banskoštiavnický Salamander je zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

V súčasnosti (od roku 1998) sú súčasťou Salamandrových dní aj celoslovenské oslavy dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov, ktoré pripravuje Slovenská banská komora v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky, ako aj Odborovým zväzom pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky.^[18]

So študentami podobne súvisí aj Šachtág, čo je slávnostný ceremoniál prijímania baníkov do baníckeho stavu. Ide o riadenú zábavu baníkov, regulované pitie piva, spievanie baníckych piesní a prijímanie nováčikov do baníckeho stavu skokom, cez banícku koženú zásteru.^[19][20][21]

Ďalšími pravidelnými podujatiami sú:

• Živé šachy Animatus Lusus,
• Noc na Starom Zámku,
• Nezabudnuté remeslá,
• Festival remesla, kumštu a zábavy,
• Filmový festival Štyri živly,
• Hudobný festival Jazznica,
• Festival Cap á l´Est,
• Beh ústavy,
• Beh trate mládeže.

Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne na prelome júla a augusta koná Festival peknej hudby, ktorý publiku v štiavnických historických priestoroch (kostoly, Starý zámok) a v okolí (Kaštieľ v Sv. Antone, Sklené Teplice) ponúka programy s prezentáciou slovenských a zahraničných koncertných umelcov, súborov a zoskupení. Súčasťou festivalu býva expozícia výtvarných prác slovenských umelcov.

Od roku 2009 v meste pôsobí rezidenčné centrum Banská St a nica Contemporary, ktoré sa stáva prechodným domovom profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia v rámci programu Artists in residence. Iniciátorom centra je slovenský výtvarník, držiteľ ceny Oskára Čepana a ceny Strabag Art Award za rok 2011 Svätopluk Mikyta. Do roku 2018 sídlilo v objekte banskoštiavnickej železničnej stanice, v súčasnosti na ulici Alžbety Gwerkovej Göllnerovej 6.^[22]

 

 

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne trojloďová románska bazilika sv. Mikuláša z 30. rokov 13. storočia. V rokoch 1575 – 1669 bol kostol evanjelický, neskôr jezuitský. Od roku 1776 bol farským kostolom. Po požiari v roku 1806 získal súčasný klasicistický ráz, prestavba podľa návrhu viedenského dvorného architekta J. I. Thalera.
• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, neskorogotická halová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria z rokov 1488 – 1500. Po stranách hlavnej lode, ktorá je zaklenutá hviezdicovou klenbou, sa nachádza súbor kaplniek. V interiéri sa nachádza bohatý inventár, kamenná krstiteľnica zo 16. storočia, kríž z 15. storočia a neskorogotická socha Madony, dielo Majstra MS. Kostol pôvodne slúžil slovenským veriacim, kázalo sa tu po slovensky od roku 1658.
• Kostol Panny Márie Snežnej alebo Frauenberský kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom z rokov 1512 – 1580.
• Kalvária, súbor sakrálnych stavieb z rokov 1744 – 1751, postavený v barokovom štýle vo východnej časti mesta na vrchu Scharfenberg (Ostrý vrch).
• Evanjelický kostol, klasicistická halová stavba z rokov 1794 – 1796, postavená na mieste starého artikulárneho kostola. Autorom projektu je viedenský dvorný architekt J. I. Thaler. Interiér kostola je riešený ako netradičný elipsový priestor s trojúrovňovou emporou.^[23]
• Kaplnky Panny Márie Snežnej a sv. Jána Nepomuckého z roku 1714.
• Synagóga z roku 1893.

• Starý zámok, pôvodne románska bazilika najsv. panny Márie, najneskôr zo začiatku trinásteho storočia prestavaná na obrannú pevnosť
• Nový zámok,
• Klopačka,
• Banské múzeum v prírode,
• Berggericht,
• Kammerhof,
• Štôlňa Glanzenberg.

 

Na území pamiatkové rezervácie Banská Štiavnica sa nachádzali tri archeologické lokality, vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) ako archeologické náleziská.^[24]

• Areál býv. dominikánskeho kláštora, Akademická ulica
• Nádvorie Starého zámku ako súčasť NKP areálu Mestského hradu
• NKP Archeologická lokalita - nálezisko Staré mesto na Glanzenbergu

Medzi najdôležitejšie pomníky mesta patria Súsošie Svätej Trojice, Súsošie Panny Márie, Pomník Andreja Kmeťa, Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade a Pomník padlých hrdinov.

Medzi známe mestské parky patrí Botanická záhrada, Kalvária a Park na križovatke.

Banská Štiavnica sa nachádza cca 170 km severovýchodne od Bratislavy (prístup rýchlostnou cestou D1/R1 – tri výjazdy, prípadne z Nitry cez Levice a Bátovce) a 160 km severne od Budapešti (prístup cez Ostrihom – Štúrovo, Levice alebo Šahy). S výnimkou juhovýchodného prístupu zo Šiah cez Svätý Anton údolím rieky Štiavnica všetky príjazdy vyžadujú serpentínovitý prejazd cez hrebeň kaldery v celkovej dĺžke 17 až 22 km. Do cestnej siete je mesto priamo napojené cestou I/51 od Hronskej Breznice (napojenie na rýchlostnú cestu R1) alebo z južného smeru od Hontianskych Nemiec (križovatka s cestou I/66 a budúcim pripojením na rýchlostné cesty R3 a R7). Do mesta vedie aj cesta II/524 (B. Štiavnica – Levice) a cesty tretej triedy: III / 06518 (B.Štiavnica – Žarnovica k ceste I/65) a III / 06517 (B.Štiavnica – Vyhne – Bzenica k ceste I/65).^[25]

Zo severovýchodu je vybudovaná jednokoľajná železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazývaná aj Trať mládeže zo stanice Hronská Dúbrava (pri rieke Hron) povodím potoka Jasenica v dĺžke 20 km, vstup do Štiavnice vedie cez hrebeň kaldery tunelom dĺžky 1 194,5 m.

V meste premávajú mestské autobusové linky a taxíky, ktoré dopĺňajú prímestské linky.

V meste sa nachádzajú ZŠ Jozefa Horáka, Jozefa Kollára, Cirkevná ZŠ sv. Františka Assiského, Gymnázium Andreja Kmeťa, Stredná odborná škola sv. Františka Assiského, Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho, Stredná lesnícka škola, Združená stredná škola obchodu a služieb a Súkromná hotelová akadémia. V Banskej Štiavnici je tiež detašované pracovisko Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Od roku 2011 pôsobí v Banskej Štiavnici Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta v Banskej Štiavnici, odborná vysoká škola.^[26]

Medzi najvýznamnejšie osobnosti mesta Banská Štiavnica patria:

Banskú Štiavnicu si môžete prezrieť aj z vtáčej perspektívy prostredníctvom virtuálnej prehliadky. Tento projekt, nazvaný 'Banská Štiavnica z oblakov', ponúka jedinečný pohľad na mesto. Virtuálna prehliadka.

Banská Štiavnica úzko spolupracuje s týmito zahraničnými mestami.^[27]

•   Hunenberg, Švajčiarsko
•   Moravská Třebová, Česko
•   Olsztynek, Poľsko
•   Ptuj, Slovinsko
•   Šopron, Maďarsko
•   Tatabánya, Maďarsko

• HAŠEK, Aleš. Rodinný atlas sveta. Harmanec : VKÚ, a.s., 2003. ISBN 80-8042-293-1. S. 16, 17. (slovenčina)

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Štiavnici (0 – M)
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Štiavnici (N – Ž)
• Zoznam ulíc a námestí v Banskej Štiavnici

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Banská Štiavnica

• Oficiálny web mesta
• Územný plán mesta
• Slovenské banské múzeum
• Album von Schemnitz – fotoalbum mesta z roku 1871 v Digitálnej knižnici UKB