Slovenské komorné divadlo

Po roku 1918 zosilneli úvahy o potrebe vytvorenia profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Pôvodne sa počítalo s transformáciou Slovenského spevokolu na profesionálne teleso, nakoniec však dostalo prednosť založenie Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1921.

Až v roku 1944 dostali úvahy o vzniku profesionálneho divadla v Martine reálnu podobu. Vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Slovenského zväzu ochotníkov Jozef Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Thurzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar sa začala transformácia Slovenského spevokolu a vzniká Slovenské komorné divadlo, sídliace v Národnom dome.

Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila 22. januára 1944. Divadlo uviedlo Verhaerenovho Filipa II. v réžii Andreja Bagara. Inscenácia pre jej protitotalitný a protiklerikálny charakter vyvolala škandál. Inscenácia bola okamžite zakázaná a existencia divadla bola vážne ohrozená. Štátne subvencie divadlu boli zastavené a divadlo prežilo len vďaka finančnej podpore Matice slovenskej, tlačiarni Neografia a iných martinských firiem. Počas SNP sa pod vedením Andreja Bagara formuje z divadla Frontové divadlo, ktoré svojou zájazdovou činnosťou a pestrým programom snažilo podporiť a posilniť odvahu povstalcov.

V druhej polovici 40. rokov divadlo naplno obnovuje svoju činnosť a ako interní režiséri tu začínajú pôsobiť Ivan Kusý a Martin Hollý st.. V roku 1948 do divadla nastupuje aj legenda slovenského herectva Jozef Kroner. Dňa 29. augusta 1950 sa vedenie divadla rozhodlo o zmene názvu divadla na Divadlo Slovenského národného povstania. Martinské divadlo však nieslo tento názov len desať mesiacov. Divadlo bolo prenesené pod armádnu správu a pri príležitosti osláv dňa Československej ľudovej armády, bolo roku 1951 premenované na Armádne divadlo. V tomto období si v Martine mnohí herci odsluhovali povinnú základnú vojenskú službu, medzi nimi napr. aj Karol Machata a iní.

V 70. rokoch tu pôsobil inscenačný tandem - režisér Ľubomír Vajdička a scénograf Jozef Ciller, ktorý spoločne vytvorili radu inscenácii hier slovenskej a ruskej klasiky. V 80. rokoch tu pôsobil dramaturg Martin Porubjak, v 90. rokoch režisér Dodo Gombár.

1. augusta 1960 divadlo opäť prešlo pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania, ktorý divadlu ostal až do sezóny 2003/2004, keď sa vedenie divadla rozhodlo pri príležitosti 60. výročia založenia divadla vrátiť k prapôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo.

V roku 1994 bola otvorená budova Štúdia, ako alternatívnej scény pre 184 divákov. Aktuálne sa využívajú obidve budovy.

• riaditeľ: Tibor Kubička
• umelecký šéf: Lukáš Brutovský
• manažér prevádzky a obchodu: Andrej Agricola
• dramaturgia: Monika Michnová, Róbert Mankovecký, Miro Dacho

• Divadelník
• Doma – všade – dobre – najlepšie
• Bačova žena
• Hekuba
• Iokasté
• Leonce a Lena
• Sen noci svätojánskej
• Spaľovač mŕtvol
• Zem pamätá
• Hráči
• Fóbie
• Traja veteráni

• Zoznam samosprávnych divadiel na Slovensku

• Slovenské komorné divadlo v Martine; oficiálna stránka
• Z histórie, mojekino.sk Archivované 2019-07-15 na Wayback Machine

Súradnice: 49°03′55″S 18°55′18″V / 49,065264°S 18,921622°V / 49.065264; 18.921622