Anjel
O iných významoch výrazu Anjel pozri Anjel (rozlišovacia stránka).Anjel (výsl. [aňiel][1]; hebr.: מלאך - maleách; gr.: ἄγγελος - angelos; lat.: angelus = posol) je[2]:`
- v kresťanstve, judaizme a islame nebeská bytosť, ktorá sa môže materializovať; prostredník medzi Bohom na jednej strane a ľuďmi a svetom na druhej strane
- v démonológii prvotných a polyteistických náboženstiev jeden z dobrých či zlých duchov
- v iránskom zoroastrizme zosobnenie dobrých síl, ktoré bojujú na strane boha dobra Ahura Mazdu proti bohu zla Ahrimanovi
Dejiny
upraviťEgypt
upraviťPrvé nákresy anjelov môžeme nájsť už v starom Egypte. Už vtedy ich pokladali za prostredníkov medzi bohmi a človekom. Znázorňovali sa ako okrídlené zviera s ľudskou tvárou. Anjeli rodili deti, ale aj cítili (napr.: hlad).
Izrael (Starý Zákon)
upraviťAnjeli sa vyskytujú aj v Biblii, ale veľa sa o nich nerozpráva. Existencia anjelov nikdy nebola v Biblii samostatnou témou. Viac sa o anjeloch môžeme dozvedieť v apokryfoch.
Starý Zákon často predstavuje Boha ako nejakého vladára (preberá črtu z orientu a mytológie a prispôsobuje ju zjaveniu jediného Boha). Členovia jeho dvora sú jeho služobníkmi, volajú sa svätí, alebo synovia Boha.
Biblické správy poznajú aj Jahveho anjela, ktorý nie je rozdielny od samého Boha (Gn 16,7; 22,11; Ex 3,2; Sdc 2,1)
Anjeli v Biblii
upraviťSväté písmo zjavuje troch hlavných anjelov: Michael, Gabriel, a Hellel ben Sachar (Lucifer), ktorý padol a následne sa stal vodcom zlých anjelov, Satanom. Jeden verš zo Zjavenia Jána hovorí o tom, že do svojej vzbury so sebou vtiahol jednu tretinu anjelov.
Jeho meno znamená:
Michael: Kto je ako Boh?
Gabriel: Boží hrdina
Pôvodné meno tretieho kniežaťa bolo Héllél ben Sáchár, ktoré znamená: skvejúci sa / žiariaci / chváliaci / syn rannej zory . Toto hebrejské meno (Iza 14:12) preložili autori Septuaginty výrazom heosforos, čo znamená ranná hviezda. Latinský preklad tohto výrazu je meno Lucifer (obidva výrazy znamenajú nosič svetla ). On sa vzbúril a padol ešte pred stvorením človeka a dostal nové meno: v hebrejčine Satan, v gréčtine Diabolos čo znamená: žalobca, ohovárač, protivník, nepriateľ .
Anjeli sú slúžiace duchovné bytosti, ktoré Boh stvoril na to, aby poslúchali jeho vôľu. Sú nespočítateľní, vzhľadom na ich moc a silu sú na vyššom stupni ako človek.
Rád anjelov tvoria anjeli Boha a anjeli Satana. Úlohou anjelov Božích je chvála a uctievanie Boha, vykonávanie Jeho prikázaní, odoslanie Božích odkazov, služba veriacim ľuďom a najmä zastupovanie a ochrana detí. Anjeli sa zúčastňujú na uskutočňovaní plánov a sľubov Boha (napríklad pri hlásaní spasenia, v boji proti nepriateľským silám na strane Božieho ľudu, pri vykonávaní Božieho súdu).
Biblia zakazuje uctievanie anjelov. Sväté Písmo menuje štyri hlavné úrovne duchovných bytostí: tróny, panstvá, kniežatstvá a moci. (Roháčkov preklad)
Čo môžeme vedieť z biblie o anjeloch:
- Boli stvorení pred človekom - (Jób 38, 4-7).
- Sú o niečo lepší ako ľudia - (Ž 8,6).
- Neženia sa (Mk 12,25).
- Je ich veľa - Ž 68,18; Hebr 12,22; Ap 5, 11; Mt 24,31;
- Slúžia ľuďom - Hebr 1,14.
- Ochraňujú ľudí - Ž 34,8.
- Slúžili Ježišovi - Mt 4,11; Mk 1,13; Lk 22,43.
- Čast z nich sa postavila proti Bohu a slúžia Luciferovi (satanovi, diablovi čertovi) Zjv 12,9; Mt 25,41.
Kresťanstvo
upraviťKresťanstvo vo svojej náuke o anjeloch vychádza z judaizmu. Anjeli boli stvorení Bohom ešte pred stvorením hmotného sveta.[3] "Anjel je mysliace, vždy činné bytie so slobodnou vôľou. Je to netelesné, Bohu vždy slúžiace bytie, ktorého prirodzenosť dostala z milosti nesmrteľnosť. ... Anjeli sú viazaní na určené miesto." (sv. Ján Damaský)[4] Ich poslaním je ochraňovať a pomáhať ľuďom, niektorí sú aj ochrancami konkrétnych miest, národov a krajín. Každý človek má svojho osobného anjela ochrancu (strážcu).
Významnú úlohu malo dielo dielo Pseudo-Dionýza Areopagitu (gr. Peri tés uranias hierarchias, lat. De coelesti hierarchia).[5]
V katolíckej a pravoslávnej cirkvi majú aj svoje dni a sviatky. V byzantskom obrade je úcte anjelov určený každý pondelok, okrem toho majú svoje sviatky sv. archanjel Michal a aj sv. archanjel Gabriel. Najvýznamnejším sviatkom je Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam (8. novembra).
Anjeli v baroku
upraviťAnjeli pôsobia v príbehoch Starého a Nového zákona ako poslovia Boží, z čoho pochádza aj ich označenie - grécky angelos, čo znamená posol alebo vyslanec.[6] V rámci zbožnosti v baroku sa však zvykla prejavovať skôr ich iná funkcia, v ktorej boli vnímaní ako určití strážni duchovia, sprevádzajúci človeka počas života.[6]
Islam
upraviťAnjeli v Islame plnia veľmi dôležitú úlohu. Boli stvorení z ohňa, prebývajú v nebi a sú plne poslušní Bohu. Tvoria Boží dvor (ako aj v kresťanstve), zaznamenávajú skutky ľudí, a sprevádzajú ľudí na posledný súd. Rovnako anjeli sú strážcami pekla. Anjel Gabriel prináša (diktuje?) Mohamedovi Korán.
Hierarchia anjelov
upraviťV kresťanstve sa anjeli rozdeľujú do deviatich zborov. Najnižšie postavenou skupinou (hierarchiou) sú anjeli, archanjeli a mocnosti (virtutes), ktorí podľa kresťanskej náuky plnia vôľu Boha priamo medzi stvoreniami. Druhú, prostrednú skupinu tvoria panstvá (dominationes), kniežatá (principatus) a sily (potestates), ktoré sa zúčastňujú predovšetkým na stvorení. Najvyššie postavená skupina zahŕňa tróny, serafíni a cherubíni, ktorí stoja pri tróne Boha.[7]
| „ | Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesili z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen v tomto veku, ale aj v budúcom. | “ |
| – List Efezanom 1, 18 – 21[8] | ||
| „ | Ja, najmenší zo všetkých svätých, dostal som tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo a všetkým oznámiť, aký je plán tajomstva od vekov skrytého v Bohu, ktorý všetko stvoril, aby sa teraz skrze Cirkev kniežatstvám a mocnostiam v nebi stala známou Božia mnohotvárna múdrosť, podľa odvekého rozhodnutia, ktoré uskutočnil v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. | “ |
| – List Efezanom 3, 8 – 11[9] | ||
| „ | On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. |
“ |
| – List Kolosanom 1, 15 – 16[10] | ||
Mená
upraviťNajznámejšie mená anjelov
- Azazel - „anjel smrti“
- Azrael - archanjel,
- Barbiel
- Gabriel - archanjel, zvestoval Márii, že bude Bohorodička
- Hamaliel
- Cherubiel
- Jehoel
- Kemuel
- Metatron
- Michal - archanjel, bojoval proti Satanovi
- Nišroch
- Orifiel
- Rafael - pomáhal Tobiášovi
- Serafiel
- Uriel
- Zofiel
- Lucifer - postavil sa proti Bohu. Meno znamená „nosič svetla“
- Satan - meno znamená „protivník, nepriateľ“
Rozdelenie
upraviť- Archanjeli - plnia dôležité úlohy
- Michal, Gabriel, Rafael - najznámejší archanjeli. Kniha Zjavenia hovorí, že iba 7 anjelov je najbližšie k Bohu. Rovnako to vyznáva aj židovstvo.
- Serafíni - „horiaci“ spievajú na Božiu slávu
- Michal, Serafiel, Jehoel, Uriel, Kemuel, Metatron, Natanael
- Cherubíni - podopierajú Boží trón, ťahajú Boží voz, slúžia Bohu ako bytosti, na ktorých sa vezie a lieta, strážia jeho vlastníctvo, zakrývajú Božiu archu.
- Gabriel, Cherubiel, Ofaniel, Rafael, Zofiel, Lucifer
- Anjeli - napríklad anjel ochranca (strážca)
- Nebeské vojsko - je k dispozícii pri riadení sveta.
Názory
upraviťPodľa Alberta Veľkého je anjel čisto duchovná bytosť; anjeli sa líšia hierarchiou stupňa a večného poriadku. Anjeli sa nelíšia individuálne.
V katolicizme je anjel duchovná, netelesná bytosť. Anjeli sú celým svojím bytím Boží služobníci a poslovia. Stále sa dívajú na tvár svojho Otca a dbajú na plnenie jeho rozkazov. Ako bytosti čisto duchovné majú rozum a vôľu, sú to bytosti osobné a nesmrteľné. Prevyšujú všetkých viditeľných tvorov dokonalosťou, ako o tom svedčí lesk ich slávy. Stredom anjelského sveta je Kristus.
Referencie
upraviť- ↑ Slovenské slovníky [online]. slovniky.juls.savba.sk, [cit. 2019-03-10]. Dostupné online.
- ↑ anjel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
- ↑ Sv. Bazil Veľký: Hexaémeron čiže Homílie o diele šiestich dní. Homília I, č. 5. [online]. [Cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
- ↑ Sv. Ján Damaský: Stvorenie anjelov a ich bytie. (Z diela O pravej viere.)
- ↑ Angels. In: PELIKAN, Jaroslav. The Melody of Theology : A Philosophical Dictionary. Cambridge, Mass.; London : Harvard University Press, 1988. 274 s. ISBN 0-674-56472-3. S. 1 – 4.
- ↑ a b Jíří Mikulec, Náboženský život a barokní zbožnost v českých zemích, Praha: Grada 2013, 46.
- ↑ GLASENAPP, Helmuth von. Päť svetových náboženstiev : hinduizmus, budhizmus, čínsky univerzizmus, kresťanstvo, islam. 1. vyd. Bratislava : Talentum, 2009. 487 s. ISBN 978-80-88979-60-9. S. 282-283.
- ↑ Sväté písmo Starého i Nového zákona. 9. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 2331 s. ISBN 978-80-7162-652-7. Kapitola List Efezanom, s. 2173.
- ↑ Sväté písmo Starého i Nového zákona. 9. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 2331 s. ISBN 978-80-7162-652-7. Kapitola List Efezanom, s. 2174.
- ↑ Sväté písmo Starého i Nového zákona. 9. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 2331 s. ISBN 978-80-7162-652-7. Kapitola List Kolosanom, s. 2188.