Anna Dánska

O Anninu ruku sa uchádzali početní nápadníci, pretože dánsky dvor platil za veľmi zámožný a u nevesty sa očakávalo veľké veno. Annina matka sa rozhodla pre mladého škótskeho kráľa Jakuba I. Nevesta mala ako veno priniesť Shetlandy a Orkneje. Oficiálna svadobná zmluva bola uzatvorená na škótskom vyslanectve v júni 1589.

20. augusta toho istého roku sa pätnásťročná Anna vydala na zámku Kronborg v Dánsku podľa luteránskeho rítu, v zastúpení neprítomného ženícha bol lord Keith. Homosexuálne sklony budúceho manžela boli Anne utajované. Dva týždne nato vyplávala kráľovná s flotilou štyroch lodí do Škótska, búrky ju však zahnali k nórskemu pobrežiu, kam neskôr dorazil aj Jakub a pár bol oddaný znova 23. novembra 1589 v biskupskom paláci v nórskom Osle. Prvé týždne manželstvo strávil pár v Kodani a bol si veľmi naklonený. Tretí svadobný obrad sa konal v januári 1590. V máji 1590 novomanželia konečne prišli do Škótska a tu bola Anna v Holyrood Abbey 17. mája 1590 korunovaná za škótsku kráľovnú. Kráľovná, ktorej meno bolo teraz Anne, dostala zámok Dunfermline.

V skorom období manželstva si boli manželia veľmi blízki, tieto dobré vzťahy však nemali dlhé trvanie. K odcudzeniu viedlo predovšetkým to, že Annin prvorodený syn bol odovzdaný do starostlivosti Lordovi a Lady Carr. Anna bola luteránka, ale po svadbe prestúpila na katolícku vieru (ktorá bola v presbyteriánskom Škótsku veľmi nepopulárna) a keď sa Jakub stal v roku 1603 anglickým kráľom, znamenalo to pre neho nepríjemné postavenie. Jej extravagancia spôsobila, že mala v novej vlasti čoraz viac nepriateľov. V rokoch 1593 až 1595 mal Jakub vzťah s Annou Murrayovou, ktorú označoval za svoju milenku.

Po smrti Alžbety I. v roku 1603 sa stal Jakub okrem kráľa Škótska i kráľom Anglicka a Írska. Ešte v tom istom roku presídlil kráľovský pár do Londýna, kvôli morovej epidémii však musel hlavné mesto opustiť a korunovačné obrady boli odložené; korunovácie oboch sa uskutočnila až 25. júla 1603 vo Westminsterskom opátstve

Anna mala záľubu v nákladných šatách a šperkoch, čím značne zvyšovala náklady dvora. Toto rozhadzovanie čoraz viac zadlženej Anny poškodzovalo Jakubovu povesť. Po roku 1606 žili kráľovná a jej manžel oddelene. Jej politický vplyv v Anglicku bol bezvýznamný, hoci podporovala projekt španielskeho sobáša korunného princa Henricha; pri svojej ceste do Škótska v roku 1617 ju Jakub urobil regentkou Anglicka.

 

Z manželstva Anny a Jakuba vzišlo 9 potomkov, z ktorých však iba traja sa dožili dospelosti:

• Henrich (* 1594 – † 1612; zomrel v 18 rokoch na brušný týfus)
• Bezmenný syn (*/† jún 1595)
• Alžbeta Stuartová (* 1596 – † 1662), neskoršia česká kráľovná. Vnuk Alžbety a jej manžela Fridricha Falckého (teda pravnuk Jakuba I. Stuarta) sa ako Juraj I. stal zakladateľom hannoverskej dynastie Spojeného kráľovstva.
• Margita (* 1598 – † 1600),
• Karol (* 1600 – † 1649), Jakubov nástupca na tróne, kráľ Karol I.
• Robert Bruce (*/† 1601)
• Bezmenný syn (*/† 1603)
• Mária (*/† 1605)
• Žofia (*/† 1606)

Okrem toho prekonala Anna ešte niekoľko ďalších tehotenstiev, ktoré sa skončili potratom. Za najväčšie nešťastie je však považovaná smrť najstaršieho syna Henricha, veľmi nádejného mladíka, ktorý vo veku 18 rokov zomrel na týfus; otcov trón tak zdedil len tretí potomok, Karol.

V roku 1616 bol ešte pre Annu navrhnutý Queen’s House ale po niekoľkých rokoch zlého zdravia a početných liečebných pobytov v kúpeľoch Anna zomrela 4. marca 1619 na vodnatieľku vo veku 44 rokov v Hampton Court Palace. Pochovaná bola vo Westminsterskom opátstve.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Dánska

• Long-distance royal journeys: Anne of Denmark 's journey from Stirling to Windsor in 1603
• Undiscovered Scotland: Anne of Denmark Archivované 2009-03-03 na Wayback Machine
• ThePeerage.com: Anne Oldenburg, Princess of Denmark

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anna Dánská na českej Wikipédii.