Alexios V.
Alexios V. Dukas Murtzuflos (v preklade Zamračený; starogr. Ἀλέξιος Εʹ Δούκας ὁ Μούρτζουφλος, lat. Alexius Ducas Murzuflos[1] ; * ? – november/december 1204, Konštantínopol) bol byzantský cisár v roku 1204.
| Alexios V. Dukas | |
| byzantský cisár | |
 Portrét Alexia V. v ilustrovanej kronike Epitomé historión od Ióanna Zonara, 15. storočie; dnes Biblioteca Estense Universitaria di Modena, Modena; cod. Mutinensis gr. 122 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Dukovci |
| Panovanie | január/február – apríl 1204 |
| Predchodca | Izák II./Alexios IV. Nikolaos Kanabos (uzurpátor) |
| Nástupca | Konštantín XI. Laskaris (krátko) Teodor I. (ako nicejský cisár) Michal Komnénos Dukas (ako epirský despota) Alexios I. (ako trapezunský cisár) |
| Biografické údaje | |
| Úmrtie | november/december 1204 Konštantínopol |
| Vierovyznanie | pravoslávne kresťanstvo |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Odkazy | |
 | Alexios V. (multimediálne súbory na commons) |
Cisárom bol prehlásený počas štvrtej križiackej výpravy. Po dobytí Konštantínopola v apríli 1204 bol zosadený a uchýlil sa k bývalému cisárovi Alexiovi III., ktorý sa stal jeho tesťom. Ten ho nechal zajať a oslepiť, čím ho zbavil možnosti vládnuť. Následne sa dostal do rúk latinským križiakom, ktorí ho popravili.[2][3] Jeho prezývka podľa Nikétu Chóniata odkazovala na jeho veľké obočie.[1][4][5][6]
Životopis
upraviťO Alexiovej genealógii v rode Dukovcov sa nič nevie. S istotou sa tiež nič nevie o jeho živote pred rokom 1203. Možno pre účasť na povstaní Ióanna Komnéna proti Angelovcom bol niekedy v rokoch 1200/1201 uväznený.[5][7]
Po tom, čo bol byzanský cisár Alexios III. v roku 1203 z Konštantínopola vyhnaný križiakmi štvrtej križiackej výpravy, sa moci ujali Izák II. a Alexios IV. Noví panovníci Murtzufla vytiahli z väzenia a udelili mu titul protovestiaria, vďaka čomu sa stal vplyvným na cisárskom dvore a mohol ovplyvňovať byzantskú politiku.[1][7]
Aby cisári zohnali peniaze, zvýšili dane, čím si ale znepriatelili konštantínopolský ľud. Obyvatelia byzantského hlavného mesta proti nim povstali a za nového cisára prehlásili Nikolaa Kanaba. Cisári hľadali pomoc proti vzbúrencom u križiakov. Murtzuflos využil nepriateľskú situáciu v meste a s pomocou Varjagskej gardy povstal a ujal sa moci.[5][7]
Po uzurpácii cisárskeho trónu odmietol splniť záväzky predchádzajúcich cisárov voči križiakom a začal proti nim vystupovať. Keď chystaná pasca proti križiakom nevyšla, opevnil hradby a pripravil sa na križiacky útok. V apríli križiaci zaútočili. Prvý útok obrancovia odrazili, no následne Alexios zo strachu z mesta utiekol do tráckeho Mosynopolu, kde navštívil predchádzajúceho cisára Alexia III. Spolu s Murtzuflom k bývalému cisárovi utiekla z Konštantínopola aj jeho žena a dcéra. Alexios III. Murtzufla najprv vrelo prijal a oženil ho dokonca so svojou dcérou Eudokiou Angelinou.[5] Následne ale Murtzufla zajal a oslepil. Podľa niektorých zdrojov Alexia taktiež vydal križiakom.[4] Iné zdroje píšu o tom, že ho zajal latinský rytier Thierry de Loos.[5] Križiaci Alexia pre zradu odsúdili na smrť a zvrhli ho z Teodóziovho stĺpu v Konštantínopole.[4][5][7]
Referencie
upraviť- ↑ a b c DĄBROWSKA, Malgorzata. Aleksy I Komnen. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 16 – 17.
- ↑ Alexios V. Dukas Murtzuflos. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-08-28]. S. 154. Dostupné online. ISBN 80-224-0 554- X.
- ↑ Alexius V Ducas Mourtzouphlus. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-08-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c Alexios V. Dukas Mutzuflo. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 23.
- ↑ a b c d e f BRAND, Charles M. ALEXIOS V DOUKAS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 66.
- ↑ ALEXIOS V DOUKAS (“MOURTZOUPHLOS”). In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 15.
- ↑ a b c d RADIĆ, Radivoje; SAVVIDES, Alexis G. ALEXIOS V DOUKAS (MOURTZOUPHLOS).. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides, Benjamin Hendrickx. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. (preložené z gréckeho originálu Εγκυτίλοπαιΰιχό Προσωπογραφικό Λεξικό Βυζαντινής Ιστορίας και Πολιτισμού). ISBN 978-2-503-52303-3. S. 160 – 161.
Ďalšia literatúra
upraviťHeslá v encyklopédiach a slovníkoch
upraviť- K., A. M. ALEKSEJ V DUKA. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 1. A – ALEKSIJ STUDIT. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 1997. [Cit. 2023-06-21]. Dostupné online. ISBN 5-89572-006-4. S. 630.
- Alexius V Ducas Mourtzouphlos. In: LAWLER, Jennifer. Encyclopedia of the Byzantine Empire. Jefferson : McFarland& Company, 2004. ISBN 0-7864-1520-7. S. 39.
- MAKSIMOVIĆ, Lj. Alexios. 5. A. V. Dukas Murtzuphlos. In: Lexikon des Mittelalters. Band I. Aachen bis Bettelordenskirchen. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 387.