Váté písky

Váté písky
národná prírodná pamiatka
Váté písky
Štát	Česko
Región	Juhomoravský kraj
Okres	Hodonín
Lokalita	Bzenec, Vracov
Nadmorská výška	190 m n. m.
Súradnice	48°55′34″S 17°14′58″V / 48,92611°S 17,24944°V / 48.92611; 17.24944
Rozloha	95,4126 ha
Vznik	1. november 1990[1]
- Vyhlásil	Okresný národný výbor Hodonín
Správa	AOPK ČR - RP Jižní Morava
Kód AOPK ČR	1494
Váté písky Poloha na mape Česka
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Európsky významná lokalita CZ0620024

Váté písky je územie chránené ako národná prírodná pamiatka. Nachádza sa na Južnej Morave medzi časťou obce Rohatec (Rohatec-kolónie) a železničnou stanicou Bzenec-Přívoz v oblasti Bzeneckej doubravy (niekedy nazývanej Moravská Sahara). Rozkladá sa z oboch strán železničné trate Přerov - Břeclav v pruhu širokom až 60 m a dlhom 5,5 km na ploche 95,41 ha.^[2] Zo severozápadnej strany je rezervácia po celej dĺžke lemovaná borovicovou monokultúrou lesa Doubrava, na juhovýchode susedí s prírodným parkom Strážnické Pomoraví.

V budúcnosti môže byť táto rezervácia ovplyvnená plánovanou stavbou diaľnice D55.

Hlavným dôvodom ochrany je výskyt významných pieskomilných spoločenstiev. Vyskytujú sa tu chránené a ohrozené druhy rastlín, živočíchov (najmä hmyzu) a húb.

Oblasť je tvorená sedimentami mora z mladších treťohôr, z ktorých boli odviate jemnejšie častice. Piesok je tak tvorený čistými kremíkovými zrnami s minimom iných minerálov. Vrstva piesku tu dosahuje mocnosti od 10 do 30 m.^[3]

Oblasť rezervácie viatych pieskov bola zachovaná vďaka výstavbe železničnej trate tzv. "Severnej dráhy" v roku 1840, pre ktorú bolo potrebné vytvoriť bezlesný protipožiarny pás pre prevádzku parných lokomotív.^[4] Ten dnes tvorí územie prírodnej pamiatky. Ostatné oblasti na tzv. Moravskej Sahare boli v 1. pol. 19. storočia zalesnené lesníkom J. B. Bechtlem. Oblasť bola roku 1990 vyhlásená chráneným prírodným výtvorom a roku 1992 ako národná prírodná pamiatka.

Z rastlín je tu najviac rozšírená kyjanka sivá (Corynephorus canescens). Ďalej sa tu vyskytuje napr .:

• kavyľ piesočný (Stipa borysthenica)
• slamiha piesočná (Helichrysum arenarium)
• divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum)
• psinček psí (Agrostis canina)
• ostrica úzkolistá (Carex stenophylla)
• kostrava Dominova (Festuca dominii)

Z húb sa na viatych pieskoch vyskytuje predovšetkým veľmi vzácny trúdnikovník borovicový (Dichomitus squalens), ktorý sa objavuje iba na ďalších dvoch lokalitách v Česku.^[5]

Z bezstavovcov sú tu zastúpené teplomilné alebo aj veľmi vzácne druhy hmyzu a pavúkov, napr .:

• modlivka zelená (Mantis religiosa)
• askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius)
• mravcolev (Myrmeleon formicarius)
• pamodlivka dlhokrká (Mantispa styriaca)
• stepník červený (Eresus kollari)
• svižník poľný (Cicindela campestris)
• chrústik (Anoxia pilosa)
• pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena)

Zo stavovcov je to napr .:

• jašterica zelená (Lacerta viridis)
• užovka hladká (Coronella austriaca)
• škovránik stromový (Lullula arborea)
• dudok chochlatý (dudok obyčajný) (Upupa epops)

• 
  Kavyľ piesočný v kvete
• 
  Stepník červený, vzácny pavúk

Medzi rokmi 2012 až 2015^[6] malo dôjsť v blízkosti národnej prírodnej pamiatky k výstavbe diaľnice D55. Cesta povedie pozdĺž národnej prírodnej pamiatky Váté písky vo vzdialenosti približne 60 metrov v celej jej dĺžke 5,5 km.^[7]. Pamiatka bude oddelená od cesty 50m pruhom lesa.^[7] Projekt diaľnice pozdĺž viatych pieskov môže byť vykonaný v jednej zo 2 možných variantov. Rozdiel medzi nimi je v zakrytie či nezakrytie celej diaľnice priesvitným materiálom a pletivom. Ministerstvom životného prostredia bola ako jediný prijateľný schválený variant zakrytej diaľnice.^[8] Pozdĺž pamiatky budú cez diaľnicu vybudované dve premostenia a jeden ekomost.^[7]V súčasnej dobe (nov.2019) ešte nie je vydané stavebné povolenie. ^[9]

1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2019-10-24]. Dostupné online. (po česky)
2. ↑ DAVID, Petr; SOUKUP, Vladimír. 666 přírodních krás České republiky. 1. vyd. Praha : Kartografie Praha, 2005. ISBN 80-7011-717-6. S. 199. (po česky)
3. ↑ Mackovčin P., Jatiová M., Demek J., Slavík P. a kol. (2007): Brněnsko. In: Mackovčin P. (ed.): Chránené územia ČR, zväzok IX. Agentúra ochrany prírody a krajiny SR a Ekocentrum Brno, Praha, 932 pp, Strana 502.
4. ↑ Mackovčin P., Jatiová M., Demek J., Slavík P. a kol. (2007): Brněnsko. In: Mackovčin P. (ed.): Chránené územia ČR, zväzok IX. Agentúra ochrany prírody a krajiny SR a Ekocentrum Brno, Praha, 932 pp, Strana 504.
5. ↑ Mackovčin P., Jatiová M., Demek J., Slavík P. a kol. (2007): Brněnsko. In: Mackovčin P. (ed.): Chránené územia ČR, zväzok IX. Agentúra ochrany prírody a krajiny SR a Ekocentrum Brno, Praha, 932 pp, Strana 503.
6. ↑ HBH Projekt spol. s r. o.. Dokumentace k MZP088 - Rychlostní silnice R55 v úseku Moravský Písek - Rohatec. Brno : [s.n.], 2006-03-30. Dostupné online. S. 19. (po česky)^{[nefunkčný odkaz]}
7. ↑ ^{a b c} HBH Projekt spol. s r. o.. Dokumentace k MZP088 - Rychlostní silnice R55 v úseku Moravský Písek - Rohatec. Brno : [s.n.], 2006-03-30. Dostupné online. S. 133-135. (po česky)^{[nefunkčný odkaz]}
8. ↑ Ministerstvo životního prostředí. Stanovisko k MZP088 - Rychlostní silnice R55 v úseku Moravský Písek - Rohatec. Praha : [s.n.], 2006-06-30. Dostupné online. S. 19. (po česky)^{[nefunkčný odkaz]}
9. ↑ Ředitelství silnic a dálnic ČR. Dálnice D55 stavba 5511. [s.l.] : [s.n.], 2019-06. Dostupné online. Archivované 2019-03-22 z originálu. (po česky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Váté písky

• Váté písky: Moravou i Saharou jedním vrzem iDNES, Marie Homolová 19.9.2006
• Váté písky - Národní přírodní památka Natura Bohemica, Filip Trnka 30.11.2008
• Fotogaléria Váté písky - Moravská Sahara

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Váté písky u Bzence na českej Wikipédii.