Sextant (súhvezdie)
| Sextant | |
 | |
| Latinský názov | Sextans |
|---|---|
| Skratka | Sex |
| Genitív | Sextantis |
| Symbolické vyjadrenie | prístroj sextant |
| Rektascenzia | 10,2h |
| Deklinácia | -2° |
| Plocha | 314 štvorcových stupňov Poradie: 47 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Sex (Zdanl. magnitúda 4,48) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +80° a −85° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl | |
Sextant je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Je to nevýrazné súhvezdie na svetovom rovníku. Zaviedol ho poľský astronóm Johannes Hevelius v roku 1687. Predstavuje uhlomer, ktorým sa v minulosti merali uhly na oblohe.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Sex | α Sex | 4,49m |
| β Sex | β Sex | 5,09m |
| γ Sex | γ Sex | 5,05m |
Alfa Sextantis nemá nijaké meno, tak, ako ani žiadna iná hviezda súhvezdia. Leží takmer na svetovom rovníku, myslenej čiare, ktorá oddeľuje severnú oblohu od južnej. Jej povrchová teplota 9 900 K z nej robí bielu hviezdu.
V blízkosti svetového rovníka sa nachádza aj hviezda beta Sextantis. Je horúcejšia ako alfa, na povrchu má 14 300 K.
Gama Sextantis je fyzická a dosť tesná dvojhviezda – jej zložky s magnitúdami 5,69 a 6,18 sú na oblohe od seba vzdialené iba 0,4″. Ide o dvojicu rovnakých bielych hviezd typu A.
17 Sextantis a 18 Sextantis tvoria optickú dvojhviezdu rozpoznateľnú triédrom. Obe majú magnitúdu 6. Ich vzdialenosti od nás sú však rôzne.
24 Sextantis je oranžový podobor magnitúdy 6,61 Je zaujímavá prítomnosťou exoplanét, zatiaľ dvoch známych.
Ostatné hviezdy sú slabé a nie sú ničím výnimočné.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]
V súhvezdí sa nachádza niekoľko galaxií. Všetky sú však veľmi málo jasné, s výnimkou NGC 3115. Tá sa nazýva aj Vretenová galaxia. Tento názov vznikol pre jej pretiahnutý tvar. Je to eliptická galaxia a pozorovať sa dá pomocou malého až stredne veľkého ďalekohľadu.
20-centimetrovým ďalekohľadom možno pozorovať dve špirálové galaxie, NGC 3166 a NGC 3169. Nájdeme ich hneď pod jasným Regulom z Leva. Hĺbkové zábery týchto galaxií prezradili, že spolu gravitačne interagujú. V blízkosti dvojice leží aj menšia a slabšia galaxia NGC 3165.
Nepravidelné trpasličie galaxie Sextans A a Sextans B sú členmi Miestnej skupiny galaxií.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Súhvezdie je malé a veľmi nevýrazné. Nachádza sa medzi Levom a Hydrou. Zväčša sa však zakresľuje iba ako tupouhlý trojuholník pri prednej labe Leva. Súhvezdie je jarné, čiže ho môžeme vidieť celú jar. Najvyššiu výšku nad južným horizontom dosahuje o polnoci koncom februára a keďže leží na svetovom rovníku, tá výška je totožná s výškou svetového rovníka na našom území, čo je 41° až 42°.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Sextant, s. 140 – 141.