Labuť (súhvezdie)

Labuť
Latinský názov	Cygnus
Skratka	Cyg
Genitív	Cygni
Symbolické vyjadrenie	labuť
Rektascenzia	20,5h
Deklinácia	42°
Plocha	804  štvorcových stupňov Poradie: 16
Počet hviezd (magnitúda < 3)	4
Najjasnejšia hviezda	Deneb (α Cyg) (Zdanl. magnitúda 1,25)
Meteorický roj	Alfa Cygnidy Kappa Cygnidy
Susedné súhvezdia	Cefeus Drak Lýra Líška Pegas Jašterica
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −60° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September
Horná kulminácia o 24:00	13. august
Dolná kulminácia o 24:00	12. február
Astronomický portál  Hviezdny portál

Labuť (Cygnus) alebo Severný kríž je severné súhvezdie, jedno zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom a jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Patrí medzi výrazné súhvezdia letnej oblohy a obsahuje nápadný obrazec pripomínajúci letiaceho vtáka. Jej najjasnejšia hviezda Deneb predstavujúca chvost Labute je súčasťou asterizmu Letný trojuholník.

Labuť je súhvezdie veľmi bohaté na jasné hviezdy a zaujímavé objekty. Na oblohe sa niekedy hľadá pomerne ťažko, hlavne v oblastiach bez mestského osvetlenia za veľmi jasných nocí, pretože Labuť „letí v Mliečnej ceste“, z ktorej jej vytŕčajú iba krídla. Pomôckou pri jej hľadaní na nočnej oblohe môže byť fakt, že dlhý labutí krk sa nachádza medzi súhvezdím Delfína a Lýry. Krk je zakončený známou farebnou dvojhviezdou Albireo. Medzi najznámejšie objekty hlbokého vesmíru Labute patrí dvojica otvorených hviezdokôp M29 a M39, zvyšok po supernove Riasy, emisná hmlovina Severná Amerika a jeden z najbližších kandidátov na hviezdnu čiernu dieru, objekt Cygnus X-1.

Báj hovorí, že na labuť sa premieňal vládca Olympu, mocný Zeus, keď sa chcel pozrieť medzi ľudí. V tejto podobe navštívil aj spartskú kráľovnú Lédu, ktorá ho zaujala svojou krásou. Aby sa k nej mohol priblížiť, nechal sa prenasledovať obrovským orlom, pred ktorým ho kráľovná zachránila. Léda sa po návšteve Dia stala matkou blížencov Kastora a Polluxa a tiež krásnej Heleny, pre ktorú vypukla Trójska vojna.

Jeho najjasnejšia hviezda alfa sa volá Deneb. Jej celý názov je Deneb el Adige, nazýva sa aj Arided, Aridif, Arrioph a znamená „chvost“. V obrazci Labute skutočne tvorí jej chvost. Deneb je jednou z troch hviezd tvoriacich asterizmus Letný trojuholník. Ďalšie hviezdy trojuholníka sú Vega z Lýry a Altair z Orla. Letný trojuholník uľahčuje orientáciu na letnej oblohe. Deneb je zo všetkých hviezd trojuholníka najmenej jasný, hoci má z nich ďaleko najvyššiu absolútnu magnitúdu. Je to biely nadobor. Zároveň patrí do ďalšieho asterizmu, Severného kríža, ktorý tvoria len hviezdy Labute.

Beta Cygni sa nazýva Albireo. V obrazci Labute tvorí jej hlavu, čomu zodpovedá aj jej názov („zobák“). Je to ľahko rozpoznateľná a veľmi pekná dvojhviezda. Jej zložky sa v ďalekohľade javia ako žltá (hlavná) a modrobiela (sprievodca).

Hviezda gama má meno Sadr, či Sadir, čo znamená „prsia“, alebo „hruď“. Delta Cygni sa volá Gienah, rovnako ako gama zo súhvezdia Havrana. Jej meno pochádza z arabského Al Janáh, krídlo. Tvorí juhovýchodné krídlo Labute v blízkosti súhvezdia Líška. Má zo všetkých hviezd obrazca najväčší vlastný pohyb. Azelfage je názov hviezdy pí Cygni. Pochádza z arabského zail al dagaga, „chvost sliepky“. Nepatrí už do základného obrazca a nachádza sa neďaleko hranice so súhvezdiami Cefeus a Jašterica. Neďaleko od nej smerom na juh sa nachádza otvorená hviezdokopa M39 (NGC 7092). Na hranici viditeľnosti voľným okom je nenápadná hviezda 61 Cygni. Je to prvá hviezda, pri ktorej bola zistená jej vzdialenosť.

V súhvezdí Labute je známych cez 400 premenných hviezd, medzi nimi tri novy. Jednou z najjasnejších je kappa Cygni, ktorá je premenná hviezda typu Mira Ceti. Ďalšie jasné premenné hviezdy sú U Cygni, P Cygni, SS Cygni, R Cygni, RT Cygni, W Cygni, Z Cygni, a V 456 Cygni. V súhvezdí sa nachádza aj jedna z najzaujímavejších nov s názvom Nova Cygni.

Jedným z najzaujímavejších objektov tohoto súhvezdia je Cygnus X-1. Je to prvý objavený röntgenový zdroj v súhvezdí Labuť. Bol objavený röntgenovým detektorom vyneseným nad atmosféru v roku 1964.

Cez Labuť prechádza Mliečna cesta, preto je veľmi bohatá na objekty. Aj voľným okom sa dajú vidieť mračná tmavého medzihviezdneho materiálu, ktorý zatieňuje svetlo hviezd ležiacich za nimi. Tmavý pruh vytvára dojem, akoby sa na tom úseku Mliečna cesta rozdvojovala. Táto hmlovina je známa pod názvom Tmavá trhlina v Labuti.

Medzi najznámejšie objekty patrí pekná otvorená hviezdokopa M39 nad Denebom. O niečo menej jasná je otvorená hviezdokopa M29. Tá sa nachádza južne od hviezdy Sadr. S lepším amatérskym ďalekohľadom môžeme pozorovať aj otvorenú hviezdokopu NGC 6910. Obsahuje zhruba 40 slabších hviezd.

Labuť je veľmi bohatá aj na emisné a planetárne hmloviny. Tri stupne východne od Deneba sa nachádzajú hneď dve jasné hmloviny a to hmlovina NGC 7000 známa aj ako Severná Amerika a IC 5067 – 70 Pelikán. Svojím vzhľadom pripomínajú náš pozemský kontinent a sediaceho pelikána. Uvidíme ich už triédrom, ale vizuálne sú dosť nejasné. Ich krása vynikne hlavne na fotografii. Obe majú priemer asi 50 svetelných rokov a sú od nás vzdialené 1 500 svetelných rokov. Dodnes nevieme, ktorá hviezda ionizuje plyn v hmlovinách a núti ho žiariť červene. Pravdepodobne je to hviezda Deneb. Severná Amerika zaberá na oblohe rozlohu šestnástich splnov Mesiaca. Tieto hmloviny objavil pravdepodobne William Herschel v roku 1786. Ďalšia emisná hmlovina zaberá veľkú oblasť oblohy blízko hviezdy Gienah. Nazýva sa Riasy, alebo Slučka v Labuti. Označovaná je ako NGC 6992-5 a NGC 6960. V súhvezdí sa nachádzajú aj planetárne hmloviny NGC 4027 a NGC 6826. Napokon sa tu nachádza aj intenzívny rádiový zdroj Cygnus A. Po Slnku a Casiopeie A je to najjasnejší rádiový zdroj na oblohe.

Smerom do súhvezdia Labuť letí rýchlosťou 230 km/s celá slnečná sústava. Je to dôsledok galaktickej rotácie. Hviezdy Labute sa však k nám nepribližujú, lebo aj ony rovnako ako všetky hviezdy v Galaxii obiehajú približne rovnakou rýchlosťou okolo galaktického jadra. Doba, za ktorú obehne Slnko okolo stredu Galaxie sa nazýva galaktický rok. Trvá približne 240 miliónov pozemských rokov.

Labuť patrí k najkrajším súhvezdiam oblohy. Nie je ťažké ho nájsť. Leží totiž priamo na Mliečnej ceste a hlavou smeruje k juhu. Jej hviezdy skutočne vytvárajú obrazec labute. Deneb tvorí jej chvost, Albireo hlavu, Sadr telo. Východné krídlo je tvorené hviezdami dzéta a epsilon, západné krídlo zase hviezdami delta, iota a kappa. Dlhý krk naznačujú hviezdy éta, ksí a fí. Je to základné orientačné súhvezdie na severnej letnej oblohe. Najprv si nájdite hviezdu Deneb. Dá sa to pomocou Letného trojuholníka, pričom Deneb je zo všetkých hviezd trojuholníka najmenej jasný. Leží priamo na juh od Cefea. Deneb spolu s jasnou hviezdou Albireo južne od Deneba tvoria pozdĺžne rameno Severného kríža. Jeho priečne rameno tvoria hviezdy Gienah, Sadr a delta Cygni. Po nájdení asterizmu Severný kríž už nie je problém predĺžiť si ramená kríža na krídla Labute a nájsť tri hviezdy medzi Sadr a Albireo, ktoré tvoria jej krk.

Labuť je v našich zemepisných šírkach sčasti cirkumpolárne súhvezdie. Jeho najjasnejšia hviezda Deneb je cirkumpolárna a takisto aj jej západné krídlo. Hviezda Sadr leží pri dolnej kulminácii presne na obzore, ale pokiaľ je horizont čo i len trochu kopcovitý, nemôžeme ju vidieť.

• PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Labuť, s. 176 – 188.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Labuť (súhvezdie)