[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Pakostov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pakostov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Horný Zemplín
Nadmorská výška 188 m n. m.
Súradnice 49°05′30″S 21°49′24″V / 49,0918°S 21,8232°V / 49.0918; 21.8232
Rozloha 14,38 km² (1 438 ha) [1]
Obyvateľstvo 445 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 30,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1567
Starosta Jozef Fedorko[3] (HLAS-SD)
PSČ 094 07 (pošta Nižná Sitnica)
ŠÚJ 528951
EČV (do r. 2022) HE
Tel. predvoľba +421-57
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pakostov, Humenné District
Webová stránka: pakostov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pakostov je obec na Slovensku v okrese Humenné.

Obec leží v severnej časti okresu Humenné, 26 km na SZ od okresného mesta v krásnom lesnom prostredí .

Obec spadá do mierneho pásma s vnútrozemskou klímou. Zrážky sa po celý rok pohybujú okolo 7 mm. Vetry majú zväčša západné až severné prúdenie.

Osou doliny je rieka Oľka.

Flóra a fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Z kvetín sa vyskytuje pľúcnik lekársky, veternica hájna, prvosienka jarná, kostihoj srdcovitý, zubačka žľaznatá, rumanček, šafran, materina dúška, sedmokrásky, snežienky a iné .

V okolitých lesoch prevládajú bukové, hrabové a brezové porasty, dub, lieska, jelša, osika, smrek, borovica a hrab.

V lesoch sa vyskytujú skoro všetky druhy našej zveri ako jeleň, srna, diviak, vlk, líška, zajac, kuna, jež, rys, jazvec a z vtákov sova obyčajná, jastrab, bažanty, jarabice, vrana obyčajná, ďateľ, krkavec čierny, hrdlička, drozd, kuvik, a pod. Z plazov sa tu vyskytuje užovka, vretenica obyčajná a viaceré druhy jašteríc. V močiaroch sa vyskytuje ropucha zelená a rosnička zelená.

Pakostov v čase 2. svetovej vojny vznikol zlúčením dvoch obcí:

Petroviec - 1 pís. zmienka bola z roku 1408.
Pakostova - 1 pís. zmienka bola z roku 1453.

Do 50-tych rokov 20 storočia obyvatelia pracovali väčšinou v poľnohospodárstve a v lesoch, neskôr aj v priemyselných podnikoch okolitých miest. Najtuhšia zima bola v roku 1929 keď vymrzlo zasiate obilie. Aj to prispelo k veľkému nedostatku potravín.

Veľký požiar v Pakostove zaznamenali 9. mája 1935. Druhý požiar vznikol 11. mája 1936. Vinník oboch veľkých požiarov sa nikdy nenašiel.

Obec bola v novembri 1944 vypálená nemeckými vojakmi, za pomoc poskytnutú obyvateľmi obce partizánom. Zhorelo 25 domov.[4]

Ľudový odev sa udržal veľmi dlho. Ženský odev pozostával z dlhej košele z domáceho plátna, siahajúcej po kolená. Na košeľu sa obliekala sukňa tiež z domáceho plátna. Ďalšia sukňa bola už z kúpeného plátna. Vpredu sa nosila zástera tzv. „fartuch“. Neskôr sa rozdelila na dve súčasti odevu a to na spodničku tzv. „podolok“ a na hornú časť, ktorá sa nazývala „oplečko“. Inú spodnú bielizeň ženy ani dievčatá nepoznali. Na oplečko si obliekali lajbliky a blúzky. Vlasy si ženy upravovali začesaním dozadu a zapletením do vrkoča. Vydaté ženy nosili na hlave šatku a tzv. „mičodu“ , čo bol kus tvrdšieho papiera, pripevneného vo vlasoch a upevneného šatkou.

Základnou súčasťou odevu mužov bola košeľa , ktorú šili z ľanového plátna. Rukávy boli z jednej šírky plátna a to od pleca až po zápästie. Golier bol úzky a zväzoval sa šnúrkou. V nezmenenej forme sa dlho uchovali nohavice, spodky tzv. „gače“.

Reformou Márie Terézie v oblasti školstva bola zavedená školská dochádzka pre deti od šiesteho do dvanásteho roku. Deti sa učili v škole čítať, písať a počítať. Písalo sa na tabuľku tzv. "grifíkom". Tabuľka mala rozmery 15x20 cm, drevený rámček okolo a zotierala sa handričkou. Deti do školy nosili aj polienka - dve drevá na kúrenie. Prvý záznam o existencii školy v Pakostove je z roku 1857. Po roku 1918 sa na škole v Pakostove začalo vyučovať po slovensky. Cirkevná škola bola zmenená na štátnu.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mohylník, archeologická lokalita pochádzajúca z obdobia eneolitu. Lokalita nebola doposiaľ skúmaná.[5]
  • Gréckokatolícky Chrám ochrany presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1850. Obnovou prešiel v roku 1925. Zariadenie chrámu je novodobé.[6] Fasády s nárožným zaoblením sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením a pilastrami je ukončená barokovou helmicou s laternou.
  • Rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána, jednoloďová tradicionalistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, pravdepodobne z rokov 30. rokov 20. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a pravouhlo ukončenými oknami so šambránami. Plochy fasády majú štruktúrovanú omietku, v kontraste s reliéfnymi prvkami. Na severnej fasáde je nika so sochou Madony. Veža s lizénami je ukončená zvonovitou helmicou.

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Na pozemkoch Pakostova sa pestuje raž, jačmeň, ovos, pšenica, zemiaky, fazuľa, repa, konope, ľan, bob, pohanka-tatarka a záhradná zelenina.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 66.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Pakostov – Chrám ochrany presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakostov

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]