Skalica (vrch v Oravskej vrchovine)
| Skalica | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Dolný Kubín |
| Obec | Horná Lehota |
| Pohorie | Oravská vrchovina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 862,7[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°16′39″S 19°23′23″V / 49,2776°S 19,3898°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Horná Lehota |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Skalica[2] (862,7 m n. m.[3]) je vrch v Oravskej vrchovine, krajinnom celku Stredných Beskýd.[4] Leží nad obcou Horná Lehota, približne 9 km severovýchodne od Dolného Kubína.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Oravskej vrchoviny.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a na katastrálnom území obce Horná Lehota.[2] Najbližším sídlom je juhozápadne situovaná Dolná Lehota, južne leží Horná Lehota, východne Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, Krivá a Podbiel a severne Babín a Hruštín.[3][5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Skalica leží v centrálnej časti vrchoviny, v hrebeni vedúcom južným smerom z Javorovej (1 076 m n. m.) na Čierťaž (682 m n. m.). Východne sa nachádzajú Poľany (882 m n. m.), Búčie (894 m n. m.), Vysoký grúň (849 m n. m.), Stojkov (810 m n. m.), Kopec (1 251 m n. m.), Blato (1 138 m n. m.) a Súšava (1 077 m n. m.), južne Jastrabie (824 m n. m.), Pravnáč (1 206 m n. m.), Magura (1 171 m n. m.), Veľký Choč (1 611 m n. m.) a Turíkov Žiar (852 m n. m.), západne Skalka (795 m n. m.), Minčol (1 394 m n. m.), Čierny vrch (1 319 m n. m.), Mokradská hoľa (1 224 m n. m.) a Príslop (1 032 m n. m.) a severne Javorová (1 076 m n. m.), Čistý grúň (1 082 m n. m.) a Bacharová (972 m n. m.).[5][3] Masív patrí do povodia Oravy, kde vodu zo severovýchodných a východných svahov odvádza Skalický potok, z južných a západných kratšie bezmenné potoky.[5] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Oravskej vrchoviny a susednú Oravskú Maguru, no tiež Západné Tatry, Skorušinské a Chočské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z Dolnej a Hornej Lehoty.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 111 Chočské vrchy – vodná nádrž Liptovská Mara (7. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.