Sacharovova cena za slobodné myslenie

Sacharovova cena za slobodné myslenie
Laureátka Su Ťij s predsedom EP Martinom Schulzom v roku 2013
Udeľované	za prácu v oblasti boja za ľudské práva
Krajina	Európska únia
Udeľuje	Európsky parlament
Prvý ročník	1988 (pred 35 rokmi)
Posledný ročník	2023

Sacharovova cena za slobodné myslenie^[1] (iné názvy: Sacharovova cena za slobodu myslenia, Sacharovova cena)^[2] je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje Európsky parlament. Pomenované je po sovietskom vedcovi a disidentovi Andrejovi Sacharovovi. Európsky parlament ju udeľuje od roku 1988 tým jednotlivcom a organizáciám, ktorí bojujú za ľudské práva a slobody.^[2]

Cena je spojená s finančnou odmenou vo výške 50 000 eur a slávnostné odovzdávanie sa koná každoročne okolo 10. decembra, čím si Európsky parlament pripomína podpis Všeobecnej deklarácie ľudských práv členmi OSN v roku 1948.^[3]

• 1988:
  • Nelson Mandela, juhoafrický bojovník proti aparteidu.
  • Anatolij Marčenko (in memoriam), sovietsky disident, ktorý bol 20 rokov väznený režimom. V roku 1986 zomrel na následky hladovky.
• 1989: Alexander Dubček, slovenský politik a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968.
• 1990: Aun Schan Su Ťij, mjanmarská politička, bojujúca za ľudské práva, prenasledovaná režimom, 16 rokov bola v domácom väzení.
• 1991: Adem Demaçi, kosovský spisovateľ, aktivista a politik.
• 1992: Las Madres de la Plaza de Mayo, argentínske hnutie žien za ľudské práva.
• 1993: Oslobodjenje, redakcia sarajevského denníka.
• 1994: Taslima Nasrin, bangladéšska feministická spisovateľka.
• 1995: Leyla Zana, kurdská politička.
• 1996: Wei Ťing-šeng, aktivista čínskeho prodemokratického hnutia.
• 1997: Salima Ghezali, alžírska spisovateľka a novinárka, aktivistka za ľudské práva.
• 1998: Ibrahim Rugova, kosovský aktivista, neskorší prvý prezident Kosova.
• 1999: José Alejandro „Xanana“ Gusmão, bojovník za nezávislosť Východného Timoru.
• 2000: ¡Basta Ya!, španielska nevládna organizácia mobilizujúca verejnosť proti terorizmu.
• 2001:
  • Izzat Ghazzawi, palestínsky spisovateľ a profesor.
  • Nurit Peled-Elhanan, izraelská vysokoškolská odborná asistentka, spisovateľka a bojovníčka proti okupácii Palestíny.
  • Dom Zacarias Kamwenho, angolský arcibiskup a mierový aktivista.
• 2002: Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánsky vodca Kresťanského hnutia za oslobodenie, zasadzujúce sa za demokraciu na Kube
• 2003: generálny tajomník OSN Kofi Annan a všetci zamestnanci Organizácie Spojených národov s osobitnou spomienkou na Sergia Vieiry De Melly a mnohých ďalších úradníkov OSN, ktorí pri výkone svojej služby v prospech svetového mieru prišli o život.
• 2004: Bieloruská asociácia novinárov, organizácia , ktorá sa postavila proti útlaku médií diktátorom Alexandrom Lukašenkom.
• 2005:
  • Ženy v bielom (Damas de Blanco), skupina manželiek a dcér kubánskych disidentov protestujúcich proti ich väzneniu, vznikla začiatkom roku 2004.
  • Reportéri bez hraníc, medzinárodná organizácia bojujúca proti cenzúre a prenasledovaniu žurnalistov.
  • Hauwa Ibrahim, nigérijská advokátka, ktorá bezplatne obhajuje ženy odsúdené k trestu smrti ukameňovaním a bojuje proti náboženskému fundamentalizmu.
• 2006: Alexander Milinkievič, bieloruský politik.
• 2007: Sálih Mahmúd Muhammad Usmán, sudánsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv.
• 2008: Chu Ťia, čínsky disident.
• 2009: ruské stredisko pre ľudské práva Memorial a traja hlavní aktivisti Oleg Orlov, Sergej Kovaljov a Ljudmila Alexejevová.
• 2010: Guillermo Fariñas, kubánsky lekár a disident^[4]
• 2011: pätica aktivistov tzv. Arabskej jari:
  • Muhammad Buazízí (in memoriam) – Tunisan, ktorého smrť samoupálením rozpútala vlnu protivládnych protestov
  • Asmaa Mahfouz – egyptská prodemokratická aktivistka
  • Ahmed al-Senussi – líbyjský prodemokratický aktivista
  • Razan Zaitouneh – sýrska právnička v oblasti ľudských práv
  • Ali Farzat – sýrsky politický karikaturista
• 2012: iránsky aktivisti Nasrín Sotúdeová, obhajkyňa ľudských práv a Džafar Panahí, režisér
• 2013: Malála Júsufzajová, pakistánska aktivistka
• 2014: Denis Mukwege, konžský gynekológ a bojovník za ľudské práva
• 2015: Ráif Badawí – saúdskoarabský bloger
• 2016: Nadia Muradová a Lamíja Bašarová – preživšie genociídu jazídov.^[5]
• 2017: Venezuelská demokratická opozícia:
  • Venezuelské národné zhromaždenie zastúpené Juliom Borgesom
  • Politickí väzni: Leopoldo López, Antonio Ledezma, Daniel Ceballos, Yon Goicoechea, Lorent Saleh, Alfredo Ramos a Andrea Gonzálezová.^[6]
• 2018: Oleg Sencov, ukrajinský filmový režisér
• 2019: Ilham Tohti, ujgurský právnik, odsúdený na doživotie^[7]
• 2020: Bieloruska demokratická opozícia vystupujúca po prezidentských voľbách v roku 2020 proti režimu Alexandra Lukašenka^[8]
• 2021: Alexej Navaľnyj, ruský opozičný politik^[9][10]
• 2022: ukrajinský ľud^[11]
• 2023: Mahsá Amíníová, iránska Kurdka, obeť policajnej brutality (in memoriam) a iránske hnutie Ženy, život, sloboda^[12]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sacharovova cena za slobodné myslenie

• Oficiálny web (slovenská verzia)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sacharovova cena za svobodu myšlení na českej Wikipédii.