Sax (dýka)

Sax alebo scramasax bola sečná „biela“ zbraň Frankov, no pre určité typy saxu aj všeobecne Germánov (Sasov, Vikingov, atď.). Je to krátka jednosečná dýka^[1], maximálne 70 cm dlhá, ktorá sa nosila na ľavej strane opaska, ak mal bojovník aj dlhý meč spatu na pravej. Scramasax sa našiel aj v hrobke merovejského kráľa Childericha I. v Tournai. Dýka bola určená na boj zblízka a bola rozšírená v období sťahovania národov u Germánov. Predpokladá sa, že Germáni sa ju naučili používať od nomádskych jazdcov kmeňového zväzu Hunov. Pojem scramasax spomína vo svojich análoch historik Gregor Toursky.

Sax sa vyrábal v najrôznejších vyhotoveniach, celkom jednoduchý aj bohato zdobený technikou cloisonné s drahokamami. Obvykle bol vyrobený z damascénskej ocele, špeciálnou sendvičovou technikou (zvarkový damask) ako väčšina súdobej produkcie germánskych zbraní. Dosahovala sa tým pružnosť čepelí, ktoré sa tak rýchlo nelámali.

Poznámka: Biela zbraň = s kovovou čepeľou. Čierna zbraň = z kameňa, napr. pazúrik a i. (pozri Portail des armes -fr.wiki)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sax (dýka)

• sax. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 778.
• spata. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 812.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Scramasaxe na francúzskej Wikipédii.