Muráň (obec)

Muráň
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Región	Gemer
Vodné toky	Muráň, Hrdzavý potok
Nadmorská výška	393 m n. m.
Súradnice	48°44′27″S 20°02′46″V / 48,740728°S 20,046192°V / 48.740728; 20.046192
Rozloha	103,15 km² (10 315 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 175 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	11,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1321
Starosta	Roman Goldschmidt[3] (nezávislý)
PSČ	049 01 (pošta Muráň 1)
ŠÚJ	525987
EČV (do r. 2022)	RA
Tel. predvoľba	+421-58
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Muráň 329 049 01 Muráň
E-mailová adresa	obec.muran@stonline.sk
Telefón	488 17 30
Fax	488 10 29
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Muráň
Webová stránka: muran.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Muráň je obec na Slovensku v okrese Revúca. Leží v bezprostrednej blízkosti Národného parku Muránska planina, v jeho ochrannom pásme.

Obec leží v centrálnej časti Muránskej planiny, geomorfologického podcelku Spišsko-gemerského krasu. Muráňom preteká rovnomenná riečka, ktorá tu priberá Hrdzavý potok.

V obci sa križujú cesty II/531 (Tisovec – Červená Skala) a II/532 (Tornaľa – Revúca – Muráň). Z južného smeru od Revúcej vedie do obce aj železničná trať Plešivec – Muráň, ktorá tu končí.

Najbližším mestom je 8 km juhovýchodne ležiaca Revúca, Tisovec leží 10 km juhozápadne, Rožňava 37 km východne, Poprad 40 km severovýchodne a Brezno 30 km západne. Do krajskej metropoly Banská Bystrica je to (cez Tisovec a Brezno) 85 km.

Prvá písomná zmienka o obci Muráň pochádza z roku 1321, kedy sa spomína osada pri majeri pod Muránskym hradom. Stretávajú sa tu dôležité cesty, vedúce z Gemera na sever, ktoré strážil tunajší hrad. V prvej polovici 15. storočia (pred 1438) tu vznikla mýtna stanica, ktorou putovali produkty okolitých železných baní, hámrov a hút. Vyspelosť tohto odvetvia potvrdzuje "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho", vydaná na hrade v roku 1585, určujúca práva a povinnosti uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov.

Významná železiarska oblasť trpela útokmi Osmanov, ktorí obec vyrabovali a vypálili v roku 1574, kedy mužov odvliekli do zajatia. V roku 1610 obec vypálilo Bočkajove vojsko, 446 obetí si vyžiadala epidémia moru v rokoch 1709 – 1710. Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese, na píle a furmančení, vyrábali dosky a šindle, no chovali tiež ovce, dobytok a kone. Od roku 1823 sa traduje výroba "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. Kvôli pomoci obyvateľov partizánom v období SNP tu fašisti v decembri 1944 zastrelili 12 mužov.^[4]

• Muránsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Hrad bol pôvodne vybudovaný ako kráľovský, jeho úlohou bola ochrana cesty spájajúcej Gemer s Liptovom a Zvolenom. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1271. Úpravami prešiel v prvej polovici 15. storočia. V prvej polovici 16. storočia tu sídlil lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý odtiaľto terorizoval široké okolie, až kým nebol hrad dobytý cisárskymi vojskami v roku 1548. Pri tejto príležitosti napísal Martin Bošňák skladbu Píseň o zámku Muránském. Od začiatku 17. storočí boli vlastníkmi hradu Séčiovci, manželkou majiteľa hradu Juraja Séčiho bola Mária Séči, známa Muránska Venuša. V roku 1621 Séčiovci hrad prestavali. Od roku 1720 boli vlastníkmi hradu Koháryovci a neskôr ich príbuzní Coburgovci. Hrad vyhorel v roku 1702 a 1760, od konca storočia už nebol obývaný.^[5] Postupné koznervovanie hradu prebieha od roku 1980.

• 
  Hrad Muráň v roku 1937
• 
  Vstupná brána hradu
• 
• 
• 

• Rímskokatolícka fara, jednopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1801. V roku 1894 prešla úpravami.^[6] Priečeliu dominuje štít s podlomenicou a trojuholníkom s tympanónom, kde je umiestnené reliéfne Božie oko. Fasády sú členené lizénami, strecha je pokrytá šindľom.

• Slúžnovský dom, radnica, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1806. Úpravami prešiel v rokoch 1952-1957, 1973 a 2004. Poslednou obnovou prešiel v roku 2017.^[7] Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit. Fasáda je členená kordónovou rímsou, parter je dekorovaný pásovou rustikou. Vstup je riešený ako oblúkový portál s ostením s klenákom. Okná poschodia majú rímsové frontóny, rizalit je dekorovaný reliéfnymi kazetami.

• Hotel Koruna, Tussayho hostinec, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1837. Autorom stavby bol staviteľ Karol Schleps. Úpravami prešiel v 20.-30. rokoch 20. storočia.^[8] Fasáda je členená kordónovou rímsou. Parter je členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány.

• Socha sv. Jána Nepomuckého, neskorobaroková socha na stĺpe z konca 18. storočia.^[9]

• 
  Slúžnovský dom
• 
• 
• 
  Tussayho hostinec
• 
  Socha sv. Jána Nepomuckého

• Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1879-1894.^[10] Donátormi kostola boli Coburgovci. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami, presbytérium plytkou neogotickou klenbou. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Organ z roku 1896 je dielom C. L. Wegensteina z Temešváru.^[11] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je lemovaná opornými piliermi ukončenými vežicami a členená lizénovými rámami. V hornej časti je oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

• Kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1890

• 
  Kostol sv. Juraja
• 
• 
• 

Pre dnešnú obec je charakteristický chov koní (Norik Muránsky) na Veľkej lúke, kde sa každoročne usporadúva Ródeo Muráň.

V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Možno sa tiež zúčastniť tradičného zimného prechodu Muránskou planinou.

Na území obce je aj národná prírodná rezervácia Malá Stožka.

Poloha v horskom prostredí Spišsko-gemerského krasu a Národného parku Muránska planina predurčuje obec na východiskový bod mnohých zaujímavých turistických trás. Atraktívny Muránsky hrad je dostupný chodníkom z obce, turisticky zaujímavé sú viaceré chránené územia i jedinečný chov koní v lokalite Veľká lúka.^[12]

• po značke na Muránsky hrad (Chodník Márie Széchy)
• po značke na Tri chotáre (Chodník Márie Széchy)
• po značke do Tisovca
• po značke do sedla Nižná Kľaková

Návštevníci obce a Muránskej planiny sa môžu ubytovať v Chate pod hradom alebo v penziónoch Muráň a Vrbjarová. Komplexné služby – ubytovanie, bazén, sauna, fitnes poskytne rekreačný areál SLOVMAG na Prednej Hore. Tu možno využiť aj služby jazdy na koňoch.

• Jozef Bahéry (* 1844 - † 1931), hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, publicista.
• Ferdinand Firbás (* 1863 - † 1932), uhorský pedagóg, zoológ a školský pracovník
• Pavel Fiťma (* 1907 - † 1944), pedagóg, protifašistický bojovník a účastník SNP
• Tibor Buday (* 1913 - † 2001), geológ zaoberajúci sa predovšetkým neogénnymi útvarmi
• Jozef Beňo (* 1930 - † 2019), akademický maliar
• Peter Glocko (* 1946 - † 2019), spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež.

• Bystrík Muránsky (* 1907 - † 1972), rímskokatolícky kňaz, salezián, básnik (vlastným menom Anton Macák), botanik, historik.

• Fryšták, (Česko)

• Muránska planina (krajinná oblasť)
• Muránska planina (národný park)
• Veľká lúka
• Chodník Márie Széchy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muráň (obec)

• Muránska Planina- verejno-súkromné partnerstvo
• Apsida.sk- profil zaniknutého kostola

• Oficiálna stránka obce