Minimal art

Minimal art alebo minimalizmus je abstraktné umenie, ktoré sa snaží o návrat formy k prvotným štruktúram, a ktoré používa lapidárne geometrické tvary, prvky všedného života, len základné tóny, zvuky a podobne. Ako smer prevládal najmä v anglosaských krajinách v 60. a 70. rokoch 20. storočia.

Samotný minimal art stojí v rozmedzí niečoho, čo môžeme vyjadriť slovom experiment. Ide o smer, ktorým autori nasledujú svoje pocity v rôznych formách umenia. Patrí do skupiny experimentálnych umeleckých smerov a je jedným z najobľúbenejších a tým najmasovejších v tejto skupine. Snaží sa na veci pozerať formou akejsi štruktúry rôznych minimalistických tvarov, ktoré spolu tvoria sledovaný objekt. Práve slová s prefixom “mini” a obsahovou náplňou malý, maličký sú tie najpodstatnejšie v jeho charakteristike.

Počiatky hudobného minimalizmu siahajú do 60. rokov v USA. Ako prvý použil pojem minimalizmus v kontexte s hudbou Michael Nyman. Medzi charakteristické prvky minimalizmu v umeleckej (vážnej) hudbe patrí opakovanie krátkych hudobných motívov a fráz, s postupnými jemnými harmonickými a zvukovými transformáciami, prevažne konzonatné harmónie, využitie dlhých tónov a statický rytmus. Medzi najvýznamenejších predstaviteľov patria skladatelia Terry Riley, Steve Reich, Philip Glass, Michael Nyman, John Adams a La Monte Young. Vzniklo tiež neikoľko odnoží minimalizmu, napríklad sakrálny minimalizmus, ktorého hlavnými predstaviteľmi sú Henryk Górecki, Arvo Pärt a John Tavener. Minimalizmus sa súbežne rozvíjal aj v undergroundovej scéne. Hudobníci, ktorí sa začleňujú do minimalu pracujú so všetkým v malom, obmedzenom počte. Využívajú len zopár nástrojov, malý počet nôt, nepoužívajú texty, ktoré by niečo hovorili, len niekoľko slov, slovo alebo iba útržky z neho. Pracujú s kratučkými zvukovými úsekmi ktoré spájajú v jeden celok. Zvažujúc tieto informácie, je možné nájsť mnoho analógií medzi elektronikou a minimalom.

V elektronike sa minimal rozvíja začiatkom 90. rokov a je silno ovplyvnený dvomi základnými štýlmi – technom a houseom. Mnoho ľudí hovorí o minimal techne a minimal house, zvaný aj ako microhouse. Podstata je u oboch stále tá istá. Stále ide o kúsočky opakujúcich sa zvukov spojených do slučiek jedného, či dvoch taktov. Nástroje sa zapájajú, respektíve odchádzajú po ôsmich taktoch. V minimale často dominuje množstvo efektov a to najmä echo a reverb. Jednotlivé kúsočky zvukov sa neustále opakujú a tak pôsobia hypnoticky. Doplnené o pravidelnú basu by mali byť charakteristické monotónnosťou stále však s dávkou experimentu.

V súčasnosti sa tento štýl dostáva veľmi do popredia a je obľúbený pre stále väčšie a väčšie publikum. Zvyknú ho spoločne s niekoľkými ďalšími štýlmi označovať aj ako inteligentná elektronika. Aby sme to objasnili, na minimal treba aj poslucháča, ktorého neznervózňuje a neodrádza experimentálna elektronika. Jeho charakter je totiž dosť ťažký

Vo výtvarnom umení sa minimalizmus prejavuje stratou obsahu a čistou orientáciou na geometrickú formu. Jeho základným znakom je odosobnenosť, formalizmus a strata rukopisu, autorstvo sa neprejavuje na povrchu sochy ani maľby, používa tzv. elitársku estetiku nudy, seriálovosť, opakovanie, redukciu, používanie matematických postupov v kompozícii napr. Frank Stella, Donald Judd. V sochárstve sa minimalizmus prejavil v monumentálnych formách napr. Richard Serra, Robert Morris. Na Slovensku sa minimalizmus nestal dominantným smerom, ale možno hovoriť o minimalistických dielach v tvorbe Juraja Bartusza, Milana Dobeša, Rudolfa Uhera, či Miloša Urbáska. Na minimalizmus neskôr reagujú rôznorodé prejavy, ktoré zovšeobecnene nazývame postminimalizmus.

Minimalizmus sa začína v architektúre objavovať koncom 20. storočia ako reakcia na zložitosť a náročnosť dekonštruktivizmu a tvarový pluralizmus postmodernizmu. Autori sa prikláňajú k jednoduchým prvkom, tvarom a farbám, minimalizujú hmotu a prevádzky, tak aby eliminovali rozličné, pre minimalizmus rušivé, ozdobné prvky.

Minimalizmus v architektúre teda nemusíme chápať vždy ako rozmerovú veličinu, ale skôr ako celkovú filozofiu návrhu. Táto filozofia vychádza z princípov, ktoré na prelome 19. a 20. storočia pomenoval Hebret Spencer ako „minimax“, čo znamenalo dosahovať maximálne účinky minimálnymi prostriedkami. V prípade rozmerov sa minimalizmus prejavil najmä pri návrhu bytov, ktoré na minimálnej ploche poskytovali maximálnu obývateľnosť. Výrazové prostriedky minimalizmu spočívajú v použití jednoduchých materiálov, farieb a už spomínaného jednoduchého tvaru. Používajú sa základné farby, neopracované materiály a základné geometrické útvary. Minimalistická tvorba sa uplatnila prevažne pri návrhoch interiérov.

K významným predstaviteľom minimalizmu patria:

• Tadao Ando - Azuma House, Osaka 1975
• Herzog a De Meuron - dom v Tavole, Taliansko, 1988
• Alberto Campo Baeza - De Blas House, Madrid 2000
• Claudio Silvestrin - Neuemdorf House, Mallorca 1989
• Peter Zumthor

• postminimalizmus

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Minimal art

Umelecký portál

• ŠPAČEK, R. - ZERVAN, M.: Minimalizmus ako aktuálny problém. In: Eurostav.
• HAAS, F.: Architektura 20. století. Státní pedagogické nakladatelství Praha, 1978.
• Něco, nebo nic (minimalizmus v architektuře). Diskusia z Královskej akadémie umenia v Londýne. 8. Decembra 1998.