[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Madona del Cardellino

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Madona del Cardellino

Základné informácie
AutorRaffael
Rok1507
Technikaolej na dreve
Rozmery107 × 77 cm
GalériaGalleria degli Uffizi, Florencia

Madona del Cardellino (slov. Madona so stehlíkom) je názov obrazu talianskeho renesančného umelca Raffaela Santiho namaľovaného v roku 1507.

Raffael je v dejinách európskeho maliarstva známy o. i. ako autor viacerých obrazov, v ktorých dominuje motív Madony a Dieťaťa. Obraz Madona dell Cardellino je jedným z nich.

Ikonografia diela je typická „raffaelovská“: v otvorenej krajine, v tomto prípade zrejme inšpirovanej toskánskym vidiekom, sedí na skale Panna Mária. Pri jej nohách stoja deti - sv. Ján Krstiteľ a Ježiško. Madona upiera nežný, materský pohľad na svetlovlasú, kučeravú hlávku Jána Krstiteľa, opásaného rúškou z ťavej srsti a držiaceho v rúčkach malého stehlíka (odtiaľ názov obrazu). Nahý Ježiško ho nežne hladí po jemnom perí, pričom je prítomnosťou vtáčika zaujatý viac, ako otvorenou knižkou v matkinej ruke. Vzťah k matke naznačuje jeho nôžka, ktorou stojí na obnaženej nohe Panny Márie.

Postavy sú namaľovaná v priestorovej pyramíde, čo dokazuje jednoznačný Leonardov vplyv. Zaujímavo pôsobí pozadie scény, dokumentujúce obdobie a čas vzniku maľby. To je tvorené otvorenou krajinou s tečúcou riekou a mostom a architektúrou neďalekého mesta, v ktorej dominuje kupola kostola, pripomínajúca kupolu katedrály Santa Maria del Fiore vo Florencii.

Dielo vzniklo ako Raffaelov svadobný dar k sobášu jeho priateľa Lorenza Nasiho. Obraz bol vážne poškodený pri zrútení Lorenzovho domu v roku 1547. Následne bol zreštaurovaný maliarom Ridolfom Ghirlandaiom, synom Domenica Ghirlandaia, umelca, hlboko ovplyvneného Raffaelovými prácami.

Autoportrét
Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Raffaela
pozri

Zoznam Raffaelových diel
  • E. Michelettiová, Najkrajšie múzeá sveta - Florencia, TRIO Publishing, Bratislava, 1996, ISBN 80-967324-2-0
  • A. Guber, Galereja Uffizi - Florencija, Sovetskij chudožnik, Moskva, 1968