University of Oxford

University of Oxford (iné názvy: po slovensky aj Univerzita v Oxforde alebo Oxfordská univerzita, neformálne: Oxford University alebo Oxford) je najstaršia britská univerzita. Prvé zmienky o vyučovaní siahajú až do roku 1096, no k jej najväčšiemu rozkvetu došlo po roku 1167, kedy kráľ Henrich II. zakázal anglickým študentom navštevovať Parížsku univerzitu^[1]. Radí sa medzi najprestížnejšie univerzity a podľa rebríčka THE z roku 2016 je najlepšou univerzitou na svete^[2].

Spoločne s univerzitami v Cambridgei, University College London, London School of Economics a Imperial College London tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Oxford je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Spojenom kráľovstve.

Už koncom 12. storočia bolo mesto Oxford dôležitým centrom štúdií. Po dekréte Henricha II., ktorý zakazoval anglickým študentom navštevovať Parížsku univerzitu, sa veľa študentov vrátilo späť do Anglicka a začalo študovať na univerzite v Oxforde. Na univerzite sa časom zakladali kolégia, v ktorých sa sústreďuje spoločenský i akademický život študentov. Medzi najstaršie patria St. Edmund Hall, University College, Balliol College Merton College, ktoré taktiež v súčasnosti často dominujú v Norringtonovej tabuľke hodnotiacej kolégia podľa úspešnosti študentov v záverečných skúškach.

V roku 1636 canterburský arcibiskup (anglikánskeho spoločenstva) William Laud kodifikoval zákony pre univerzitu, ktoré z veľkej časti ostali nezmenené do polovice 19. storočia. Laud sa pričinil o oprávnenie a zebezpečenie privilégia pre univerzitnú tlačiareň Oxford University Press a o fungovanie univerzitnej knižnice Bodleian Library.

Počas anglickej občianskej vojny (1642 – 1649) bola univerzita centrom monarchie. Puritáni považovali vzdelávanie na univerzite za nebezpečné voči náboženskej viere. Ale Oliver Cromwell, štátny vojak a kancelár univerzity v rokoch 1650 – 1657, ju pred nimi bránil a nedovolil, aby ju zavreli. Od polovice 18. storočia sa univerzita sa trochu zaplietla do politických konfliktov.

Počas 19. storočia sa uskutočnili v Anglicku administratívne reformy, ktoré zahŕňali aj doplnenie ústnych prijímacích skúšok písomnými kvôli objektivite, väčšiu toleranciu voči odpadlíkom od cirkvi a zriadenie štyroch ženských kolégií. Ženy však chceli byť plnohodnotnými členmi univerzity a chceli byť vyznamenávané ako muži, čo sa im podarilo dosiahnuť v roku 1920. Hoci Oxford kládol dôraz na klasické poznatky, jeho školské osnovy sa v priebehu 19. storočia rozšírili a teraz kladú rovnaký dôraz na prírodovedecké štúdium.

Na rozhraní 19. a 20. storočia a v období do prvej svetovej vojny názorové spektrum v Oxforde bolo diferencované: od absolútneho idealizmu, cez smery, ktoré sa profilovali viac či menej v polemikách a sporoch s ním, ako pragmatizmus Friedricha von Schillera či personalistický idealizmus H. Rushdalla a W. R. Boyce-Gibsona, až po aristotelovský realizmus Johna Cooka Wilsona a jeho žiaka Harolda Arthura Pricharda a H. W. Josepha, ktorí sa okrem iného angažovali v polemikách proti empirickej psychológii G. F. Stouta a J. Warda z Cambridga. V tradícii realizmu pokračoval H. H. Price.

Dlhý zoznam vynikajúcich absolventov Oxfordskej univerzity obsahuje mnoho známych mien, ktoré sa angažovali v rôznych oblastiach, politike, vede, medicíne, či literatúre. Prostredníctvom nich sa s Oxfordskou univerzitou spája viac než štyridsať Nobelových cien a viac než 50 svetových lídrov. 10 z posledných 13 premiérov Spojeného kráľovstva študovalo na Oxforde.

Prijímacie konanie pre istý rok nástupu sa začína v októbri predošlého roku, kedy už musia byť pre Oxford, Cambridge a študentov medicíny odoslané prihlášky (v roku 2016 to bol 15. október). Je to termín skorší oproti Januárovemu, kedy sa dá ešte hlásiť na ostatné školy vo Veľkej Británii. Prihlasovanie prebieha cez jednotný systém Spojeného kráľovstva UCAS.

Štatisticky je študentov s pôvodom mimo Spojeného kráľovstva na škole ~35% (2017)^[3], no toto číslo je klamlivé, pretože veľkú časť tohoto čísla tvoria postgraduálni študenti. Zahraniční študenti tvoria na pregraduálnom štúdiu asi ~20%, pričom len asi 6 – 8% sú študenti z Európskej Únie. Úspešnosť študentov zo Slovenska je zvyčajne nie viac než pár percent. V roku 2015 nebol prijatý ani jeden študent slovenskej národnosti.

Súčasťou prihlášky sú

• získané alebo predpokladané známky uznávanej predvysokoškolskej kvalifikácie (International Baccalaurate, GCSEs, A-levels či prekvapivo aj slovenská maturita [s oficiálnym stanoviskom UCASu, že ide o jednoduchšiu kvalifikáciu])
• motivačný list ("personal statement") s vysvetlením svojho výberu kurzu, prejavením svojej lásky k predmetu a zmienkou o minulých úspechoch. Kontrárne k motivačnému listu na vysoké školy v USA či iné univerzity v anglicku sa na Oxforde zvykne hľadieť na akademické úspechy, pričom voľnočasové aktivity či aktivity irreleventné k danému kurzu sa prehliadajú. Je pozorovanou skutočnosťou, že na PS zvyknú dávať prospektívni študenti väčší dôraz, než samotní tútori.
• referencia od človeka, s ktorým bol študent v akademickom vzťahu
• iné kvalifikácie (testy v anglickom jazyku, certifikáty technologických firiem)
• zoznam zamestnaní a stáží
• výber škôl (maximálne 5) a v prípade Oxfordu a Cambridge-u preferované kolégium. Dá sa podať aj takzvaná "otvorená" prihláška, v ktorej si študent nevyberie žiadne kolégium a bude mu pridelené.

Začiatkom novembra je nutné zúčastniť sa prijímacej skúšky či odovzdať esej v závislosti od vybraného oboru/kurzu.

• Prijímacia skúška má za úlohu vybrať spomedzi kandidátov približne troch kandidátov na jedno miesto na univerzite, aby mal každý kandidát dostatok času na absolvovanie ústnych pohovorov. Na výsledok prijímacej skúšky sa prihliada ešte raz k záveru prijímacieho konania, je to však len jeden z aspektov; neexistuje medza, ktorá by zaručovala ponuku a spektrum ľudí, ktorí ponuku študovať na univerzite dostanú, je v rámci výsledkov testu široké.
• Esej taktiež pomáha vybrať kandidátov vhodných na pohovor, no na rozdiel od prijímacej skúšky sa na ňu môžu (a často zvyknú) spätne odvolávať tútori počas ústnych pohovorov.

V procese výberu kandidátov na pohovor sa zohľadňujú výsledky testu a výnimočné aspekty prihlášky (neobyčajný minulý úspech spomenutý v referencii alebo motivačnom liste, ak si ho všimnú). Po vyhodnotení zaslaných dokumentov prichádza koncom novembra prvá vlna rozhodnutí. Môže sa jednať pozvánku na pohovor, odmietnutie a extrémne zriedkavo o bezpodmienečnú ponuku. Kolégium posielajúce list (email v prípade aplikantov spoza kanála ["overseas applicants"]) je buď vybrané kolégium, kolégium ktoré bolo priradené aplikantovi s otvorenou prihláškou alebo kolégium, na ktoré bol aplikant realokovaný kvôli nedostatku miesta na preferenčnom kolégiu. Toto kolégium budeme ďalej nazývať "domovské".

V decembri sa na Oxforde aj Cambridgi konajú ústne pohovory. Každý kandidát má pohovor aspoň dva plánované pohovory, jeden na domovskom kolégiu (kde počas pohovorov býva) a jeden vonku. V niektorých oboroch sú pohovory naplánované aj tri, a v prípade, že sa tútori nezhodnú a potrebujú ešte niečo overiť, sa kandidátovi pridá aj neplánovaný pohovor.

Povaha pohovorov je akademická. V majorite odborov neexistuje priestor pre diskusiu neakademických aktivít a vo veľkej väčšine prípadov sa s motivačným listom nepracuje. Presný mechanizmus plánovania, vyhodnocovania a cielenia pohovorov nie je všeobecne známy. Tútorom je odporúčané, aby počas pohovoru študentov s cieľom povzbudiť pochválili rozumné kroky v myšlienkovej línii, a aby obsah pohovorov volili podľa aktuálnych vedomostí študenta. Samotné pohovory by mali v istom zmysle napodobňovať tutoriál (individuálny pohovor), ktorý by mal uchádzač s tútormi, ak by bol prijatý, na pravidelnej báze. Mnohokrát je kandidátovi predostretá úplne nová, náročná myšlienka alebo úloha, s ktorou sa ešte nikdy nestretol. Nikdy, dokonca ani v oboroch ako biológia, geografia, literatúra či filozofia sa nevyžadujú encyklopedické znalosti; tútori chcú spoznať myslenie kandidáta a to, či je schopný pracovať s novými myšlienkami a informáciami.

Perióda pohovorov jedného odboru je dlhá 2 – 4 dni a pohovory na univerzite trvajú súhrnne asi 2 týždne. Pohovory nezvyknú mať viac ako 30 minút (kolujú legendy aj o 7 či 10 minútových pohovoroch, zvyčajne neplánovaných) a o každom kandidátovi je tútormi vyplnený štandardný formulár s udelenou výslednou známkou na stupnici od 1 po 9. Výstupy pohovorov kandidátovi nie sú oznámené.

Na pohovory sa nevyžaduje formálne oblečenie žiadneho druhu – kandidátom sa odporúča, aby si zvolili oblečenie, v ktorom sa cítia pohodlne. Kandidáti na medicínu však kvôli zvyku z iných univerzít chodia oblečení formálne (obleky). Tútori sú si aj veľmi dobre vedomí, aká úroveň stresu je s pohovormi spojená. Dávajú si preto záležať, aby kandidáta (ne) úmyselne neblokovali a nesťažovali mu samotný proces, aj keď praktizovanie tejto teórie z letákov závisí od človeka k človeku.

Do roku 2012 (2014?) zvyklo rozhodnutie dochádzať kandidátom do Vianoc. V posledných rokoch prichádza rozhodnutie neskôr v januári (6. január 2016, 11. január 2017). Dátum je vopred ohlásený a všetkými kandidátmi nervózne očakávaný. Možnými rozhodnutiami sú

• odmietnutie
• bezpodmienečná ponuka v prípade, že kandidát zložil všetky kvalifikácie priórne k odoslaniu prihlášky
• podmienečná ponuka
  • fixná na kolégiu, ktoré bolo počas pohovorov kandidátovi domovským
  • fixná na kolégiu, na ktorom mal kandidát pohovor, no nebolo mu domovským
  • otvorená udelená kandidátom, ktorým bude kolégium pridelené až po splnení podmienok ponuky (neraz pomerne vysokých)

Po ukončení prijímacieho procesu vyprodukujú jednotlivé inštitúty štatistiky ohľadom prijímacích testov. Kandidát môže nezávisle od svojej úspešnosti v prijímacom konaní požiadať o spätnú väzbu od domovského kolégia, ktorá prichádza zvyčajne vo forme slovného ohodnotenia jednotlivých aspektov prihlášky (motivačný list, referencia) a častí prijímacieho konania (presný výsledok testu, pohovor). Nejeden neúspešný kandidát sa hlási o rok buď na Cambridge (v prípade Cambridge na Oxford), alebo na Oxford, no podľa odporúčaní na iné kolégium.

Vzdelávanie na univerzite je rozdelené medzi inštitúty (oddelenia) a kolégiá. Zvyčajne trávi pregraduálny študent asi 10 hodín týždenne na prednáškach na príslušnom inštitúte alebo oddelení (Mathematical Institute, Department of Computer Science...). Každý týždeň sa ku každému predmetu vypracováva nejaká práca (esej, súbor úloh, prezentácia), pričom niektoré z nich sa aj odovzdávajú. Približne 3- až 5-krát do týždňa má študent "tutorial" (obyčajne individuálny pohovor s tútorom), v ktorom prezentuje svoju essay (napr. študenti politiky), trénuje výslovnosť (študenti jazykov) či rieši svoje problémy so sadou úloh (študenti matematiky či fyziky). Systém tutoriálov sa považuje za črtu, ktorá robí všeobecne vzdelanie na Oxforde unikátne. Niekoľko elitných univerzít (napr. Imperial College London, University College London) napodobňujúc Oxford poskytuje študentom vyšších ročníkov podobné individuálne pohovory.

Výstupom každého roku na Oxforde sú skúšky. Tie sa konajú v jednej budove v meste a študenti sú povinní prísť v akademickom oblečení, ktoré odráža ich status na univerzite, odbor a postup vo vzdelaní. Aj keď sa skúšky konajú po ukončení každého ročníka, výsledky skúšok prvého ročníka ("preliminary examinations") sa zvyknú ignorovať a neovplyvňujú triedu diplomu. Skúšky sú typicky písomné v trvaní 2 – 3 hodín.

Úspešnosť	Zvládnutie
100 – 70%	dištinktívne
69 – 60%	veľmi dobré
60 – 40%	dobré
40 – 0%	zlyhanie

Po ukončení štúdia dostáva pregraduálny študent diplom istej triedy. Približne 31% všetkých absolventov Oxfordu získa stupeň prvej triedy (oproti národnému priemeru 15%) a všeobecne sa len títo absolventi považujú za kandidátov s reálnou šancou na pokračovanie v postgraduálnom štúdiu.

Oxford je nechválne známy svojou pracovnou záťažou na študentov a považuje sa za jednu z najnáročnejších univerzít. Napriek tomu však len 1% prijatých študentov Oxfordu školu nedokončí (v porovnaní s národným priemerom 7%). Sociálne prostredie na Oxforde je veľmi priaznivé. Keď sa v nedávnom čase na Oxforde vyskytol ojedinelý prípad sebaranenia študentky, dotyčné kolégium a univerzita pre nedostatok skúseností nevedeli, ako sa k nemu postaviť.

Kolégium je základná spoločenská a ekonomická jednotka univerzity, Aj kvôli systému kolégií mnohí nazývajú univerzitu skôr akousi federáciou. V kolégiách sústredený univerzitný život študentov. Ich nie veľmi presnou obdobou sú napríklad známe "bratstvá" (sororities) na univerzitách v USA.

Na čele kolégia stojí kancelár. Kolégiu sú pridelení profesori a doktori (všeobecne označovaní ako tútori) a každé kolégium prijíma každý rok isté množstvo pregraduálnych a postgraduálnych študentov (nie nutne doktorantov). Až 85% financií univerzity pochádza zo súkromných zdrojov (školné, príspevky absolventov, investičné portfólio alebo rôzne ocenenia). Podobne je to aj s financovaním samotných kolégií, pričom niektoré (s majetnejšími, úspešnejšími či štedrejšími absolventmi) majú silno sponzorované ubytovanie, stavebné projekty či zariadenia pre študentov.

Napriek pôvodu študentov z rôznych sociálnych vrstiev sa zvykne hovoriť, že "po oblečení akademickej uniformy sú si všetci rovní". Nie je to síce úplne pravda (štipendisti majú viditeľne mierne upravené uniformy^[4]), no hlavná myšlienka je vystihnutá. Na kolégiach sa pravidelne uskutočňujú formálne večere ("formal halls"), ktoré sú mnohokrát hlavnou spoločenskou udalosťou a zriedkavou príležitosťou pre oddych. Formálne večere si vyžadujú akademické oblečenie (niekedy iba róbu, plášť), čo študenti niektorých kolégií veselo dodržiavajú v rôznych kombináciách s pyžamom či športovým oblečením. Zvyklosti sa však líšia v závislosti od prestíže toho-ktorého kolégia.

All Souls College Balliol College Brasenose College Christ Church Corpus Christi College Exeter College Green Templeton College Harris Manchester College Hertford College Jesus College

Keble College Kellogg College Lady Margaret Hall Linacre College Lincoln College Magdalen College Mansfield College Merton College New College Nuffield College

Oriel College Pembroke College Queen's College Reuben College Somerville College St Anne's College St Antony's College St Catherine's College St Cross College St Edmund Hall

St Hilda's College St Hugh's College St John's College St Peter's College Trinity College University College Wadham College Wolfson College Worcester College Blackfriars Campion Hall Regent's Park College Wycliffe Hall

V čase prvej svetovej vojny veľmi diskutovanou témou bolo udelenie prístupu žien k vyššiemu vzdelaniu a akademickej práci. Na Oxforde už ale koncom 19. storočia vznikali výlučne ženské kolégia, z ktorých mnohé nemali mužských študentov až do konca 20. či začiatku 21. storočia. V súčasnosti je pomer mužov k ženám na univerzite 54:46 –  vyváženejší, než na niektorých iných elitných univerzitách (pre porovnanie 63:37 v prípade Imperial College London^[3])^[5].

Niektoré (mladšie) kolégiá pristupujú k otázkam rovnosti pomerne liberálne na tradične konzervatívne postoje univerzity. Všeobecne sa len zriedkavo napríklad dajú nájsť oddelené sprchy a toalety pre mužov a ženy, čo posilňuje myšlienku rovnosti a vytvára slobodný priestor pre pohlavia mimo binárneho systému.

• University of Oxford (oficiálna stránka) (po anglicky)
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.