Ornitopody

Ornitopody
Rôzne ornitopody. Zľava veľké: Camptosaurus, Iguanodon, Shantungosaurus, Corythosaurus, Tenontosaurus. Zľava malé: Dryosaurus a Heterodontosaurus (nie je to ornitopod).
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) plazy (Reptilia) Podtrieda (subclassis) Diapsida Infratrieda (infraclassis) Archosauria Divisio Avemetararsalia Subdivisio Ornithodira Nadrad (superordo) dinosaury (Dinosauria) Rad (ordo) vtákopanvové dinosaury (Ornithischia) Podrad (subordo) ornitopody (Ornithopoda)
Vedecký názov
Ornithopoda Marsh, 1881
Synonymá
ornitopódy
Edmontosaurus (Hadrosaurinae)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Portál vied o Zemi

Ornitopody [muž. rod]^[1][2] alebo ornitopódy^[3] (lat. Ornithopoda) je skupina bylinožravých vtákopanvých dinosaurov (Ornithischia), ktorá počas strednej jury (pred cca 175 až 160 miliónmi rokov) nahradila dovtedy rozšírené vtákopanvé dinosaury ako Lesothosaurus alebo Heterodontosaurus. Podobne ako iné vyspelé vtákopanvé dinosaury (skupina Cerapoda), aj ornitopody mali navzájom sa o seba brúsiace zuby, ktoré si zachovávali počas celej životnosti ostrosť. Primitívne druhy mali zuby dokonca aj na rohovinou pokrytom zobáku, vyspelé formy ich však stratili.

Ornithopoda sa v minulosti delila na čeľade – Hadrosauridae, Iguanodontidae, Hypsilophodontidae a príp. Dryosauridae. Neskôr sa však ukázalo, že Hypsilophodonidae a Iguanodontidae nepredstavovali prirodzené skupiny (nezahrňovali všetkých potomkov posledného spoločného predka ich zástupcov). Dnes rozoznávame viac čeľadí ornitopodov ako v minulosti, pričom Iguanodontidae a Hypsilophodontidae pretrvali. Pozostávajú síce z oveľa menej zástupcov než v minulosti, predstavujú však prirodzené skupiny.

V Minulosti sa medzi ornitopody radili aj čeľade Fabrosauridae a Heterodontosauridae. Prvá bola v skutočnosti neprirodzenou skupinou primitívnych vtákopanvých dinosaurov, Heterodontosauridae predstavovala skupinu príbuznú rohatým dinosaurom (Ceratopsia) a pachycefalosaurom (Pachycephalosauria).

Takto vyzerá zjednodušená systematika skupiny Ornithopoda:

Ornithopoda:

• Thescelosauridae
• Zephyrosauridae
• Othnieliidae
• Hypsilophodontidae
• Iguanodontia:
  • Rhabdodontidae
  • Dryosauridae
  • Camptosauridae
  • Iguanodontidae
  • Hadrosauroidea
    • Ouranosaurus
    • Lurdusaurus
    • Hadrosauridae:
      • Hadrosaurinae
      • Lambeosaurinae

Primitívne ornitopody (v minulosti všetky hádzané do jedinej čeľade – Hypsilophodontidae), boli malé štíhle zvieratá s kratšími a pomerne vysokými hlavami, ktoré žili v menších skupinkách. Obývali najmä pralesy, lesy a riedke porasty. Vďaka dlhým zadným nohám sa dokázali rýchlo pohybovať a z bližšie neznámych dôvodov žiť aj vo veľmi drsných podmienkach. Mnohým veľmi primitívnym formám (Thescelosaurus) sa napriek primitívnosti značne darilo aj pred 65 mil. r., keď žili po boku omnoho vyspelejších druhov, zlatá éra týchto živočíchov však bola vrchná jura a spodná krieda, neskoršie boli relatívne vzácne. Medzi týmito primitívnymi formami dnes rozoznávame viacero čeľadí, konkrétne Zephyrosauridae (málo špecializovaná skupina, rozoznávaná na základe znakov lebiek), Othnieliidae (mali pomerne malé, no odolné zuby pre konzumovanie drsnej vegetácie), Hypsilophodontidae (najvyspelejšia čeľaď z trojice, zrejme predchádzala dryosaurom, zastúpená napr. rodom Hypsilophodon). Ich zástupcovia na seba dosť podobali, pričom počet týchto skupín sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši. Poznáme totiž veľké množstvo primitívnych ornitopodov, ktoré nemôžu byť zaradené do žiadnej z nich.

Vyspelejšie formy bývajú zhrňované do skupiny Iguanodontia. Jej zástupcovia boli zvyčajne väčší a mohutnejší, so sklonmi k štvornohému pohybu (pozri napr. rod Dryosaurus). Delí sa na primitívnu Rhabdodontidae, vyspelejšiu Dryosauridae (obe skupiny výzorom dosť pripomínali hypsilofodony) a ešte viac vyspelé formy z Ankylopollexia. Toto boli veľké, zrejme stádové zvieratá, v dospelosti sa zvyčajne pohybujúce po všetkých štyroch končatinách, pričom mávali nízke a podlhovasté hlavy bez zubov na zobáku. Primitívny zástupcovia mali na predných končatinách palec vybavený veľkým dýkovitým pazúrom, kým malíček bol zvyčajne ohybný a ostatné tri prsty tvorili vlastnú stupaj predných končatín. Do Ankylopollexia sa radí čeľaď Camptosauridae (ako napr. Camptosaurus) a ešte viac vyspelá Iguanodontoidea.

Medzi primitívnych zástupcov Iguanodontidea patria rôzne formy podobné rodu Iguanodon, na rôznej úrovni vývoja smerom k neskorším hadrosaurom. Nečudo teda, že v čeľadi Iguanodontidae je momentálne dobre doložený jedine Iguanodon. Čo sa týka veľkosti, došlo k ďalšiemu všeobecnému nárastu – primitívni zástupcovia Iguanodontidea bývali zväčša 6 až 9 metrov dlhí a vážiaci asi toľko, ako dnešné slony. Napriek faktu, že tieto zvieratá nevytvárali vlastnú prirodzenú skupinu (klad), predstavovali počas spodnej kriedy najpočetnejšie veľké bylinožravce, napr. rody Lurdusaurus a Ouranosaurus.

Vyspelí zástupcovia Iguanodontidea, vytvárajúci čeľaď Hadrosauridae, sa stali počas vrchnej kriedy na severnej pologuli suverénne najpočetnejšími veľkými bylinožravcami. Hadrosauridae, alebo vtákopyskaté, či kačicozobé dinosaury, mali zobák podobný kačke. Za ním mali nespočetné rady odolných zubov, ktoré boli posadené v čeľustiach v celých batériách, pričom sa pravidelne obmieňali, podobne ako ostatným dinosaurom. Podaktoré hadrosaury mali za života v ústnej dutine aj nad 2000 zubov, ak rátame aj tie, ktoré len vyrastali z kosti. Takéto množstvá zubov dokázali ľahko rozomlieť aj veľmi odolnú potravu. Hadrosaury mali na rozdiel od ich primitívnejších príbuzných z Iguanodontoidea slabšie predné končatiny bez palca. Žili v nespočetných stádach a po pravidelných trasách putovali za potravou. Na lebkách mali rozličné zariadenia na vydávanie zvukov, podľa nich hadrosaury delíme do dvoch hlavných podskupín, ak nerátame primitívne druhy. Mnohé hadrosauridy putovali v obrovských skupinách, o počte až 10 000 jedincov a hniezdili v ozrutných kolóniách veľkých 1 600 x 4 800 m.

Lambeosaurinae boli mohutnejšie dinosaury než Hadrosaurinae. Mali vyššie a užšie lebky s rôznymi kostenými chocholmi, ktoré boli duté a napojené na dýchaciu sústavu zvieraťa i nozdry. Vďaka týmto ústrojom mohli vydávať zvuky počuteľné na desiatky kilometrov. Samce mali kostené chocholy väčšie a azda aj pestro sfarbené. Tieto útvary mali dva hlavné tvary – rúrovitý (Charonosaurus) a oblúkovitý (Corythosaurus, Lambeosaurus). V porovnaní so zástupcami Hadrosaurinae boli tieto tvory navyše o niečo mohutnejšie.

Zástupcovia Hadrosaurinae nemali veľké duté kostené chocholy ako ich príbuzní z Lambeosaurinae, pričom ich lebky bývali širšie, vybavené iba malými kostenými hrebeňmi (ak vôbec nejakými), ktoré neslúžili na vydávanie zvukov, lebo neboli duté. Zvyčajne však mali značne zväčšené nozdry, ktoré za života pokrývala pružná a u samcov možno i pestro sfarbená koža, nafukovaním ktorej mohli vydávať hlasité zvuky alebo sa predvádzať pred samicami. Medzi tieto tvory patrí napríklad Edmontosaurus alebo Maiasaura.

Obe podčeľade sú podľa niektorých odborníkov od seba dosť odlišné na to, aby boli považované za samostatné, no blízko príbuzné čeľade.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ornitopody