Jozef Tomko

Jozef Tomko
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
Jozef kardinál Tomko na hore Zvir v Litmanovej
Ut Ecclesia Aedificetur Aby sa Cirkev vzmáhala
Štát pôsobenia	Česko-Slovensko Vatikán Slovensko
Funkcie a tituly
Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
27. máj 1985 – 9. apríl 2001
Dermot Ryan (ako pro-prefekt) Crescenzio Sepe
Predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy
23. október 2001 – 1. október 2007
Édouard Gagnon Piero Marini
Predchádzajúce funkcie
titulárny arcibiskup docleanský (1979 – 1985) generálny sekretár Biskupskej synody (1979 – 1985) kardinál-diakon Gesù Buon Pastore alla Montagnola (1985 – 1996) kardinál-kňaz Santa Sabina (1996 – 2022)
Biografické údaje
Narodenie	11.03.192411. marec 1924 Udavské, ČSR
Úmrtie	8. august 2022 (98 rokov) Rím, Taliansko
Pochovaný	16. august 2022 (98 rokov) Košice, Slovensko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	12. marec 1949 (25 rokov) Rím Luigi kardinál Traglia vicegerent Ríma
Biskup
Menovanie	Ján Pavol II.
Konsekrácia	15. september 1979 (55 rokov)
Svätiteľ	Ján Pavol II. 264. rímsky biskup
Spolusvätitelia	Eduardo Martínez Somalo úradník sekretariátu štátu Vatikán Andrew Gregory Grutka predseda Svetového kongresu Slovákov
Kardinál
Menovanie	25. máj 1985 (61 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Santa Sabina
Odkazy
Jozef Tomko na catholic-hierarchy.org angl. Jozef Tomko
Vatikánsky portál  Biografický portál

Jozef kardinál Tomko (* 11. marec 1924, Udavské – † 8. august 2022, Rím, Taliansko) bol slovenský rímskokatolícky kardinál, arcibiskup, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála Alberta Vanhoyea 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom kolégia kardinálov.

Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku 1935 a štúdia na ňom ukončil v roku 1943. V školskom roku 1943 – 1944 vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Na jeseň roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 12. marca roku 1949 v Ríme.

Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu komunistického režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho emigrácia pokračovala.

V rokoch 1950 – 1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej a Pápežskej gregoriánskej univerzite. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát teológie. Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945 – 1954 (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 – 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. Roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava [1776] a kráľovské patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát práv. V školskom roku 1955 – 1956 prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií Pro Deo v Ríme.

Roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. V rokoch 1960 až 1963 sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany českých katolíckych a politických kruhov, administratívne i finančné prekážky.

Keď sa v roku 1961 uvoľnilo miesto v kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery, výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí Katolíckej cirkvi. Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval Katolícku cirkev na ekumenických stretnutiach o teológii manželstva a o miešaných manželstvách v Ríme (1970), Štrasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji, (1973) a inde. V novembri 1972 bol členom úradnej delegácie Svätej stolice pri návšteve Svetovej rady cirkví a Luteránskej svetovej federácie v Ženeve. Okrem toho sa ako oficiálny delegát zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií Ázie (Manila, 1970), Oceánie (Sydney, 1973), Latinskej Ameriky (Puebla, 1979).

Pápež Pavol VI. ho 17. júna 1970 vymenoval za pápežského preláta a 21. decembra 1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov.

Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený.

Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v Sixtínskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Za svoj biskupský znak si s pomocou spolubratov vyvolil zemeguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský kríž na troch vŕškoch a nad ním sú tri ľalie. Pod erbom je jeho motto, inšpirované sv. Pavlom: „Ut Ecclesia aedificetur“, čiže „Aby sa Cirkev vzmáhala“. Tri symboly naznačujú, akú Cirkev chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom).

18. októbra 1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí biskupi a biskupské konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali konzervatívne tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.

Dňa 24. apríla 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť konzistória, odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na Svätopeterskom námestí. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta.

Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. Pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.

V niekoľkých prípadoch plnil funkciu pápežského legáta. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v Guadalajare (Mexiko) v októbri roku 2004. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v Bratislave – Petržalke v septembri roku 2005. Benedikt XVI. menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý Univerzitný medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od 9. do 13. novembra 2005 v španielskom meste Murcia.

Na Slovensko sa vrátil v roku 1989, aby vysvätil nového spišského biskupa Františka Tondru, čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k cirkvi.

Vystúpil na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti.

Vo viacerých krajinách ho poctili čestným doktorátom; Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; Teologická fakulta vo Varšave; Universidad de Estado, Buenos Aires (Argentína); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína)...

Za prínos v rozvoji kultúry, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. decembra 2001 čestný doktorát udelila Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát. V apríli 2006 mu bol udelený titul Doctor honoris causa Katolíckou univerzitou v Ružomberku.

Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne (Luxembourg, 1988); Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky (Bratislava, 1995); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, Argentína (Buenos Aires, 1999). V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa.

Roku 2024 Slovenská pošta pri príležitosti stého výročia narodenia Jána Chryzostoma Korca vydala pamätnú poštovú známku. Na pamätnej poštovej známke boli vyobrazené portréty kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka.^[1]

Kardinál Tomko zomrel vo svojom byte v Ríme v skorých ranných hodinách 8. augusta 2022. Na základe jeho osobného priania boli pohrebné obrady a aj jeho ostatky uložené v Dóme svätej Alžbety v Košiciach.^[2] Zomrel ako najstarší kňaz Košickej arcidiecézy.^[3][4] Kardinálove pozostatky boli 11. augusta 2022 vládnym špeciálom dovezené na bratislavské letisko. Privítali ho predstavitelia vlády a parlamentu, spolupracovala Čestná stráž OS SR a Vojenská hudba Banská Bystrica.^[5]

Posledná rozlúčka sa uskutočnila 11. augusta 2022 o 11.00 h vo vatikánskej bazilike sv. Petra pri oltári katedry.^[6] Kardinál Tomko bol pochovaný v Katedrále svätej Alžbety, kde mal pripravenú hrobku. Predchádzajúce dva dni boli jeho ostatky v katedrále aj verejne vystavené.^[7]

Pohrebný obrad sa uskutočnil 16. augusta o 11:00 v Košiciach. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Tomka bol kardinál Dominik Duka OP, emeritný pražský arcibiskup. Pohrebné obrady hudobne doprévádzal zbor a orchester Zboru sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach.^[3] Pri vystavení pozostatkov aj pri smútočnom obrade strážila rakvu a vyprevádzala Čestná stráž OS SR.^[8] Kardinál Jozef Tomko je pochovaný v krypte Dóme svätej Alžbety.^[4]

Kardinál Jozef Tomko bol hlavným svätiteľom týchto biskupov:^[9]

• Pietro Sambi (1985)
• Mathias Kappil (1986)
• Amedeus Msarikie (1986)
• Hippolytus Anthony Kunnunkal, O.F.M. Cap. (1986)
• John kardinál Njue (1986)
• Christophe Munzihirwa Mwene Ngabo, S.J. (1986)
• Joseph Victor Adamec – biskup diecézy Altoona-Johnstown (Altoona (PA, USA), 20. máj 1987^[10]
• Longinus Atundo (1987)
• Edouard Mathos (1988)
• Jean-Gabriel Diarra (1988)
• Jean Zerbo (1988)
• František Tondra – biskup Spišskej diecézy, Spišské Podhradie, 9. september 1989^[11]
• Ján Hirka – eparcha Prešovskej eparchie, Prešov, 17. február 1990^[12]
• Alojz Tkáč – biskup Košickej diecézy, Košice, 17. marec 1990^[13]
• Eduard Kojnok – biskup Rožňavskej diecézy, Rožňava, 18. marec 1990^[14]
• Rudolf Baláž – biskup Banskobystrickej diecézy, Banská Bystrica, 19. marec 1990^[15]
• Cornelius Kipng’eno Arap Korir (1990)
• Edmond Jitangar (1992)
• Yohannes Woldegiorgis (1992)
• Joseph Sunday Ajomo (1992)
• Augustin Misago (1992)
• Frédéric Rubwejanga (1992)
• Bernard Bober – pomocný biskup Košickej arcidiecézy, Košice, 30. január 1993^[16]
• Linus Okok Okwach (1993)
• Lorenzo Ceresoli, M.C.C.I. (1994)
• Joseph Shipandeni Shikongo, O.M.I. (1994)
• Peter Liu Cheng-chung (1994)
• Ernest Patili Assi (1994)
• Victor Dovi Hounnaké (1994)
• Pierre Koffi Seshie (1994)
• Paolo Mietto, C.S.I. (1994)
• Charles Asa Schleck, C.S.C. (1995)
• Anthony Kwami Adanuty (1995)
• Gabriel Akwasi Abiabo Mante (1995)
• Philip Naameh (1995)
• Thomas Kwaku Mensah (1995)
• Joseph Osei-Bonsu (1995)
• Boniface Lele (1996)
• Philip Arnold Subira Anyolo (1996)
• Luigi Locati (1996)
• Vincent Samuel (1996)
• Daniel Acharuparambil, O.C.D. (1996)
• Dominique Bonnet, C.S.Sp. (1997)
• Timothée Modibo-Nzockena (1997)
• Joseph O. Egerega (1997)
• John ’Oke Afareha (1997)
• Wenceslas Compaoré (1997)
• Paul Yemboaro Ouédraogo (1997)
• Janvier Kataka Luvete (1997)
• Jozef Zlatňanský – Topoľčianky, 20. júl 1997^[17]
• Pius Alick Mvundla Ncube (1998)
• Marcello Zago, O.M.I. (1998)
• Maurice Anthony Crowley, S.P.S. (1998)
• Norman King’oo Wambua (1998)
• Zef Gashi, S.D.B. (1998)
• Francisco Javier Múnera Correa, I.M.C. (1999)
• Anthony Ireri Mukobo, I.M.C. (2000)
• David Kamau Ng’ang’a (2000)
• Patrick Joseph Harrington, S.M.A. (2000)
• Francis Baldacchino, O.F.M. Cap. (2000)
• Virgilio Pante, I.M.C. (2001)
• Peter Rusnák – eparcha Bratislavskej eparchie, Bratislava, 16. február 2008
• Róbert Bezák, C.SS.R. – arcibiskup Trnavskej arcidiecézy, Trnava, 6. jún 2009

• Franco Illia – arcibiskup diecézy Shkodër (Albánsko), 25. apríl 1993^[18]
• Rrok Kola Mirdita – arcibiskup diecézy Tiranë-Durrës (Albánsko), 25. apríl 1993^[19]
• Robert Ashta, O.F.M. – biskup diecézy Pult (Albánsko), 25. apríl 1993^[20]
• Zef Simoni – pomocný biskup arcidiecézy Shkodrë (Albánsko), titulárny biskup bararuský, 25. apríl 1993^[21]
• Stanislav Stolárik – pomocný biskup Košickej arcidiecézy, Košice, 20. marec 2004^[22]
• Viliam Judák – biskup Nitrianskej diecézy, Nitra, 16. júl 2005^[23]
• Jozef Haľko – pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy, Bratislava, 17. marec 2012^[24]
• Marek Forgáč – pomocný biskup Košickej arcidiecézy, Košice, 1. september 2016

• Stanislav Zvolenský – arcibiskup-metropolita Bratislavskej arcidiecézy, Bratislava, 8. marec 2008^[25]

• Svetlo národov (Rím, 1972)
• Blaženstvá (Rím, 1973)
• Kresťan a svet (Rím, 1974)
• Otázky dneška (Rím, 1976)
• Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím, 1984), vydal ju aj po anglicky.
• Il Sinodo dei Vescovi – Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy (Rím, 1985).
• La Missione verso il Terzo millennio (Rím – Bologna, 1998) – vyšla aj po slovensky
  • Misie do tretieho tisícročia (Bratislava, 2000).
• Na misijných cestách (Rím 1989 – Trnava, 1991)
• Budovať Cirkev (SSV, Trnava, 1994)
• Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava, 1991)
• Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku (Spišská Kapitula – Spišské Podhradie 1994).
• Na misijných cestách II. (SSV, Trnava, 2003)
• So srdcom na Slovensku (SSV, Trnava 2006)
• Na životných cestách (SSV, Trnava 2008)

V júli 2023 bola verejnosti sprístupnená výstava počas letnej sezóny o živote a poslaní Jozefa kardinála Tomka v košickej Urbanovej veži.^[26][27][28]

• 
  Udavské, rodná obec Jozefa Tomka
• 
  Udavské, rodná obec Jozefa kardinála Tomka
• 
  Jozef kardinál Tomko
• 
  Matka Tereza a Jozef kardinál Tomko
• 
  Pápež Ján Pavol II., kardinál Korec, Jozef kardinál Tomko
• 
  Jozef kardinál Tomko a kardinál Paul Poupard
• 
  Kardinál Jozef Tomko pri vysviacke Mons. Petra Rusnáka

• ČIŽMÁR, Marián. Kardinál Jozef Tomko : život v službe evanjelia. [Poprad] : Inremax, 2018. 824 s. ISBN 978-80-971910-3-0.
• Z pracovného stola kardinála Jozefa Tomka : rozličné texty : úvahy, rozhovory, homílie a príhovory. Ed. Marián Čižmár. [Poprad] : Inremax, 2022. 626 s. ISBN 978-80-973592-4-9.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Tomko
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jozef Tomko

• Catholic hierarchy (po anglicky)
• Cardinals of the Holy Roman Church Archivované 2011-07-27 na Wayback Machine (po anglicky)