Ivan Šimko

Ivan Šimko
slovenský politik
20. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade 15. máj 2023 – 19. júl 2023
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Ľudovít Ódor
Roman Mikulec Ľudovít Ódor (poverený riadením)
Bývalý minister obrany Slovenskej republiky
V úrade 16. október 2002 – 24. september 2003
Jozef Stank Eduard Kukan (poverený riadením)
Bývalý minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade 14. máj 2001 – 15. október 2002
Ladislav Pittner Vladimír Palko
Bývalý poslanec NR SR
V úrade 1994 – 14. máj 2001
V úrade 24. september 2003 – 17. júl 2006
Bývalý podpredseda vlády SR
V úrade 15. marec 1994 – 13. december 1994
Bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky
V úrade 18. február 1992 – 24. jún 1992
Marián Posluch Katarína Tóthová
Bývalý poslanec SN Federálneho zhromaždenia
V úrade 1992 – 31. december 1992
Biografické údaje
Narodenie	1.1.19551. január 1955 (69 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana	KDH (1990 – 2000, 2010 – 2023) SDK (1998 – 2000) SDKÚ (2000 – 2004) Slobodné fórum (2004) MISIA 21 (2005 – 2010)
Alma mater	Národohospodárska fakulta Vysokej školy ekonomickej v Bratislave Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Ivan Šimko na ivansimko.sk
	Ivan Šimko (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Ing. JUDr. Ivan Šimko (* 1. január 1955, Bratislava)^[1][2] je slovenský politik, bývalý minister vnútra Slovenskej republiky a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.^[3]

Narodil sa v Bratislave v rodine architekta Ivana Šimka a Tatiany, rodenej Viestovej, netere veliteľa SNP Rudolfa Viesta. Má sestru a brata.^[2]

• 1978 – absolvoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave,^[3]
• 1987 – absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave,^[3][4]
• pracoval ako ekonomický asistent vo Výskumnom ústave oblastného plánovania a na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy,^[3]
• január 1990 – jún 1990 – odborný poradca podpredsedu vlády ČSFR Jána Čarnogurského.^[2]

V roku 2020 pracoval v think-tanku KREDIT, naviazanom spoluprácou so stranou KDH.^[5]

Je ženatý a má štyri deti.^[3]

• 1990: jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia,
• október 1992: zvolený za podpredsedu KDH,
• 1996 – 1998: podpredseda KDH pre vnútornú politiku,
• 1998: stál pri zrode Slovenskej demokratickej koalície. Toto zoskupenie vzniklo pôvodne ako volebná koalícia piatich politických strán – DÚ, KDH, DS, SZS a SDSS. Po účelovej zmene volebného zákona, ktorá znemožňovala kandidovať vo voľbách volebným koalíciám, bola Slovenská demokratická koalícia takisto účelovo pretransformovaná na politickú stranu, ktorej členmi sa stalo 150 poslaneckých kandidátov,
• január 2000: po voľbách sa časť poslancov zvolených za SDK vrátila do svojich pôvodných strán, časť – medzi nimi aj Ivan Šimko – pod vedením Mikuláša Dzurindu, založila novú politickú stranu Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu,
• 13. január 2004: po sporoch s Mikulášom Dzurindom, ktoré viedli k odvolaniu Ivana Šimka z funkcie ministra obrany, založil spolu so skupinou poslancov, ktorí spoločne vystúpili z SDKÚ, novú politickú stranu Slobodné fórum,
• 27. marca 2004: na ustanovujúcom sneme strany Slobodné fórum pomerne prekvapujúco prehral súboj o predsednícky post so Zuzanou Martinákovou a stal sa „iba“ podpredsedom strany,
• október 2004: vystúpil zo strany, ktorú ani nie pred rokom zakladal,
• 27. máj 2005: zaregistroval na ministerstve vnútra SR novú politickú stranu pod názvom Misia 21 – Nová kresťanská demokracia (Misia 21), od 14. septembra 2006 sa zmenil názov na MISIA 21 – Hnutie kresťanskej solidarity,
• 3. máj 2010: ohlásil návrat do politickej strany KDH,^[6]
• 16. marca 2024 kandidoval na pozíciu predsedu KDH. Vo voľbe získal 16 hlasov, jeho protikandidát Milan Majerský získal 225 a zostal viesť stranu.^[7]

• 1990 – 1992: poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda branno-bezpečnostného výboru,
• 1992: poslanec Snemovne národov FZ ČSFR,
• 18. február – 24. jún 1992: minister spravodlivosti SR,
• 15. marec 1994 – 13. december 1994: podpredseda vlády SR pre legislatívu,
• 1994 – 1998: poslanec Národnej rady SR za KDH,
• október 1998 – 14. máj 2001: poslanec Národnej rady SR za SDK, člen Ústavnoprávneho výboru NR SR,
• 15. máj 2001 – 15. október 2002: minister vnútra SR nominovaný SDKÚ namiesto Ladislava Pittnera, ktorý odstúpil z funkcie ministra,
• 2002: zvolený za poslanca NR SR za SDKÚ, mandát si neuplatnil, pretože sa stal členom vlády SR,
• 16. október 2002 – 24. september 2003: minister obrany SR, bol odvolaný z funkcie po sporoch s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom kvôli návrhu na odvolanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,
• 24. september 2003 – jún 2006: uplatňoval si poslanecký mandát, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
• 12. mája 2023 prezidentka Zuzana Čaputová oznámila členov vlády Ľudovíta Ódora, Ivan Šimko bol nominovaný na ministra vnútra.^[8][9]
• 19. júla 2023 prezidentka Zuzana Čaputová odobrala Šimkovi poverenie viesť ministerstvo vnútra kvôli nezhodám s vedením polície aj s inšpekciou.^[10]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Šimko

• Osobný web
• Spravodajstvo týkajúce sa Ivana Šimka na portáli Teraz.sk TASR
• Spravodajstvo týkajúce sa Ivana Šimka na portáli agentúry SITA