Hybe

Hybe
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Nadmorská výška	710 m n. m.
Súradnice	49°02′40″S 19°49′44″V / 49,0445°S 19,8290°V / 49.0445; 19.8290
Rozloha	52,82 km² (5 282 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 464 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	27,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1239
Starosta	Martin Piovarči[3] (SMER-SD)
PSČ	032 31
ŠÚJ	510467
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hybe Hybe 2 032 31 Hybe
E-mailová adresa	hybe@hybe.sk
Telefón	529 61 21
Fax	529 61 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hybe
Webová stránka: hybe.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hybe sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce.

Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).

Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.

V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.

Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.

Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.

V hybskom katolíckom kostole - v rodinnej hrobke - je pochovaný maďarský básnik Valentín Balaša (Balassi Bálint), ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 - pri 450. výročí narodenia Balašu - slovenský a maďarský ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.

• Jakub Grajchman (*1822 - †1897) - slovenský básnik a dramatik
• Dobroslav Chrobák (*1907 - †1951) - slovenský prozaik, esejista a literárny kritik
• Vojtech Pavelica (*1914 - †1987) - slovenský dôstojník a organizátor športu
• Peter Jaroš (*1940) - slovenský prozaik a dramatik
• Ivan Rajniak (*1931 - †1999) - slovenský herec
• Július Lenko (*1914 - †2000) - slovenský básnik a prekladateľ
• Ján Svetlík (*1912 - †1997) - slovenský architekt, tvorca areálu Slavín v Bratislave.
• Hermína Orfanidesová (Orphanidesová) (*1853 Hybe - †1916 Banská Bystrica) - veršovníčka, spisovateľka pre deti.
• Ondrej Rajniak (*1921 - †1981) - slovenský režisér, riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre.
• Ondrej Pavella / 1906 - 1985 / - technik, zakladateľ odborného školstva v Dubnici n/Váhom a v Lipt. Hrádku

Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).

V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hybe

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.