Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
| Hrubý vrch | |
| vrch | |
 Hrubý vrch od Kôprovského štítu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vysoké Tatry, Štrba |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Váh, (Belá), Poprad |
| Nadmorská výška | 2 428,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′14″S 20°01′36″V / 49,1706°S 20,0267°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hrubý vrch | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrubý vrch[1] (2 428,3 m n. m.[2][3]; poľ. Hruby Wierch, nem. Triumetal, dávnejšie Trumetalspitze, maď. Triumetal) je vrch Vysokých Tatier. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne 20 km severozápadne od Popradu.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Nesprávne sa používa Hrubý štít, ktorý patrí inému tatranskému vrcholu. V slovenskej literatúre a kartografii bol rozšírený názov Triumental. Vznikol pravdepodobne ako skomolenina, ktorej prvá časť mohla vystihovať charakter uzlového bodu troch horských hrebeňov a druhá (metál – kov) nasvedčovať baníckej minulosti štítu. Tento názov sa bežne zaužíval v nemeckom a maďarskom názvosloví.[5][6]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[7] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južným smerom situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádza aj Važec, Štrba a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané a juhozápadne Podbanské.[8][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Mlynická dolina.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hrubý vrch, niekedy aj skrátene ako Hrubý, je najvyšší štít v južnom uzávere Hlinskej doliny a jeden z najvýraznejších vrcholov v rázsoche Kriváňa nad Hlinskou dolinou, Nefcerkou a Mlynickou dolinou.[5] Od Mlynickej veže ho oddeľuje Hrubá priehyba, od Zadnej Terianskej veže Zadná terianska štrbina a od Furkotského sedla Furkotská priehyba. Hrebeň Hrubého vrchu vybiehajúci na západ má vyše 2 km a končí sa na Hrubej kope nad Kôprovou dolinou.[5][6]
Západne je v Nefcerskej doline Vyšné a Nižné Terianske pleso, ktorými vodu zo západných svahov odvádza Nefcerský potok do Belej v povodí Váhu. Rovnakým smerom tečie voda aj zo severných svahov, ktoré padajú do Hlinskej doliny, odvodňovanej Hlinským potokom. Východne je v Mlynickej doline Okrúhle a Capie pleso, ktorými z východne sa zvažujúcich svahov odteká voda Mlynicou do rieky Poprad.[2]
Severným smerom sa nachádza Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.) a Tichý vrch (1 979 m n. m.), západným Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Krížna (2 040 m n. m.) a Kriváň (2 495 m n. m.), južným Krátka (2 375 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Sedielková kopa (2 062 m n. m.), sedlom oddelený Furkotský štít (2 404 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Malá Bašta (2 288 m n. m.) a východným Satan (2 422 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Štrbský štít (2 381 m n. m.) a Hincova veža (2 377 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Západné Tatry, časť Malej a Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Volovských vrchov a Oravských Beskýd.[9]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Hrubý vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[4] a nevedie naň značený turistický chodník. Legálne je prístupný len s horským vodcom.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách