Hlinská dolina
Hlinská dolina | |
dolina | |
Hlinská dolina, pohľad zo Závor
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Súradnice | 49°10′48″S 20°01′31″V / 49,18°S 20,025278°V |
Najľahší výstup | pre turistov neprístupná |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Hlinská dolina | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hlinská dolina (poľ. Dolina Hlińska, nem. Hlinskatal, maď. Hlinszkavölgy) je najväčšie odvetvie Kôprovej doliny v jej severovýchodnom uzávere. Meria asi 3 km a ohraničuje ju Prostredný chrbát Kôprovského štítu, hlavná os rázsochy Kriváňa od Kôprovského štítu po Hrubý vrch a od juhu Hrubé (vedľajšie rameno Hrubého vrchu) vo Vysokých Tatrách.[1]
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Počas ľadovej doby dolinu pokrýval 200 m hrubý ľadovec, ktorý bol dlhý asi 2,5 km. Divoký ráz doliny zvýrazňujú steny hrebeňa Hrubého vysoké takmer 600 m spadajúce strmo do doliny. Sú jedny z najväčších vo Vysokých Tatrách. Hlinská dolina v dolnej časti je zarastená lesom. Pod svahmi Hrubého vrchu – Štrbského štítu sa nad dnom doliny rozkladajú dva rozľahlé skalné a väčšinou snehom vyplnené kotly, z ktorých západný sa volá Veľkou záhradou a východný Malou záhradou. Cez dolinu preteká Hlinský potok.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Nie je odvodený od hliny. Pre dolinu nie je charakteristická. Matej Bel v roku 1723 v „Prodrome“ uvádza dolinu ako „Henska“. Albert Sydow spomína v roku 1830 dolinu ako „Hincov žleb“. V doline kutali baníci a hincovia boli v dávnej terminológii haviari, ktorí tu pracovali. Huntami dodnes označujeme banícke vozíky. Terajší názov doliny je pravdepodobne skomoleninou jeho pôvodného tvaru – Hincovej doliny. Názov Hlinská dolina sa ujal. Nesprávny názov, ktorý sa z času na čas objavuje, je Hlina. Tento názov však zvádza k zámene s jedným zo západných odvetví Tichej doliny, už v Západných Tatrách.[1]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Dolinou prechádza modro značkovaný turistický chodník z Podbanského, resp. Troch studničiek cez Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m n. m.) do Mengusovskej doliny a ďalej až na Štrbské Pleso.
Prví v doline
[upraviť | upraviť zdroj]Prvými po mene známymi boli Edward Homolacs, Stanisław Homolacs, Władysław Koziebrodzki, Ernst Schauer, Józef Stolarczyk, Stanisław Władzicki a horskí vodcovia Krzeptowscy, Samek, Maciej Sieczka a Jędrzej Wala st. s piatimi druhmi. V zime boli prví E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Hlińska na poľskej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlinská dolina