Kirgizi
- Do 20. rokov 20. storočia sa termín Kirgizi (a varianty) používal buď ako súhrnné označenie pre Kirgizov v dnešnom ponímaní plus Kazachov, alebo ako označenie len pre Kazachov.
Kirgizi (zastarano Kirgizovia, zriedkavo (bohemizmus) Kyrgyzi, Kyrgyzovia; do 20. rokov 20. storočia Karakirgizi/Karakirgizovia; slovenský kodifikovaný je len [v jednotnom čísle] tvar "Kirgiz") je turkický národ žijúci najmä v Kirgizsku a sekundárne v Rusku, Číne, Uzbekistane, Tadžikistane a Afganistane.
Ich jazykom je kirgizština, v 20. storočí sa často používala aj ruština. Do začiatku 20. storočia Kirgizi používali ako literárny jazyk tatárčinu alebo kazaštinu (v severnom Kirgizsku) resp. tatárčinu a uzbečtinu (v južnom Kirgizsku).
Ich náboženstvom je sunnitský islam s mnohými predislamskými šamanisticko-animistickými tradíciami.
Kultúrne a jazykovo sú veľmi blízki Kazachom a v menšej miere Karakalpakom. Podľa niektorých názorov sú dokonca Kirgizi podskupinou Kazachov.
Kirgizi do začiatku 20. storočia žili v rodovej organizácii spoločnosti, boli pastiermi a miestami poľnohospodármi.
Etnogenéza Kirgizov pravdepodobne spočívala v miešaní mongolských, východoturkických a kypčackoturkických predkov; vplyv Jenisejských Kirgizov na ich etnogenézu bol pravdepodobne buď slabý alebo žiaden.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Wixman, R.: The Peoples of the USSR: An Ethnographic Handbook, str. 107, 108
- Kirgizové [online]. Leccos, [cit. 2012-10-12]. Dostupné online. Archivované 2012-11-19 z originálu. (po česky)