[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Kernos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Keramické kernoi s lineárnou dekoráciou, pravdepodobne z Mélu, cca 2300 – 2100 pred Kr., Ashmolean Museum

Kernos (starogr. κέρνος – kernos) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1]

Kernos (mn. č. kernoi), malé misky alebo poháre (kotyliskoi s rôznym počtom, zvyčajne 8 a viac[2]) pripojené k okraju jednej veľkej misy na podstavci, bola zložená váza rôznych tvarov (na Cypre sa našla aj figurálne zdobená), do ktorej sa dávali obetné dary bohom.[1] Kernos sa v Grécku a tiež i v okolitých oblastiach (Itálie, Cypru, Blízkeho východu a inde[3]) poprvýkrát objavuje v ranokykladskom období (3300 – 2000 pred Kr.)[4] Najviac výnimočných nálezov a i najlepšie zachovaných pochádza z Kyklád. Boli už väčšinou vyrobené na hrnčiarskom kruhu a zdobili ich geometrické vzory, ktoré mali hrubú štruktúru.[5] Do týchto nádob sa pravdepodobne vkladali rôzne druhy potravín a možno aj kvetov.[6]

Starogrécky spisovateľ Athénaios cituje Polemónov opis a funkciu nádoby kernos: „Po tom ako (pravdepodobne kňaz) vykoná obrad, vezme veci z komory a rozdá ich všetkým tým, ktorí prišli s kernami. Je to hlinená nádoba s mnohými malými pohárikmi, ktoré sú k nej pripojené. V nich sú biely mak, pšenica, jačmeň, hrach, strukoviny, okra, šošovica, bôb, ovos, drvený ovocný koláč, med, olej, víno, mlieko, nemytá ovčia vlna a iné. Ten, kto ho potom nesie a ochutnáva jeho obsah je liknoforos (člen sprievodného procesu, ktorý niesol túto nádobu[7]).[8]

V klasickom svete sa kernos používal hlavne pri slávnostných rituáloch súvisiacich s kultom bohýň Rheie, Démétry, Persefony a Kybely, počas ktorých ho prenášali veriaci v sprievode zvanom kernoforia.[9][10] Niektorými znalcami sú tiež spájané s rituálmi prevádzanými na slávnostiach eleusínskych mystérií, ktoré sa konali v mesiaci Boédromión.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
  2. Mohamed Tahar Barira. Recherches sur les rapports entre Carthage et le monde grec (Ve-IIe siècle av. J.-C.). Lille : Atelier national de reproduction des thèses, 2002. ISBN 978-22-8404-624-0. S. 105.
  3. Institute for Advanced Study (Princeton, N.J.), American School of Classical Studies at Athens. Hesperia. Michigan : Institute for Advanced Study, 1979. S. 228.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 382.
  5. Joan R. Mertens. How to Read Greek Vases. New York : Metropolitan Museum of Ar, 2010. ISBN 978-15-8839-404-0. S. 32. [1]
  6. Terracotta kernos (vase for multiple offerings),ca. 2300–2200 B.C. [2]
  7. Clarisse Prêtre. Le donateur, l’offrande et la déesse. Liège : Presses universitaires de Liège, 2013. ISBN 978-28-2182-911-4. S. 255.
  8. Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 11,478d.
  9. Rivista dell'Istituto nazionale d'archeologia e storia dell'arte. Roma : Istituto poligrafico dello Stato, Libreria, 2001. S. 16.
  10. Sfameni Gasparro. Soteriology and Mystic Aspects in the Cult of Cybele and Attis. Leiden : BRILL, 1985. ISBN 978-90-0429-655-8. S. 81.
  11. Jacquelyn Collins Clinton. A Late Antique Schrine of Liber Pater at Coca. Leiden : Brill Archive, 1977. ISBN 978-90-0405-232-1. S. 30.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kernos