Kozmonautika

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí aj problematika spojená s pobytom človeka v kozmickom priestore, vedecké a výskumné programy v spojitosti s prieskumom kozmického priestoru okolo Zeme a okolo iných vesmírnych telies, ako aj prieskum povrchu samotných vesmírnych telies. Nie je totožná s výskumom kozmického priestoru a kozmických telies, keďže tento výskum je možné uskutočňovať aj zo zemského povrchu pomocou teleskopov a iných zariadení. Pri každom experimente kozmonautiky ide o kozmický let. Termín astronautika zodpovedá medzihviezdnym letom, kým kozmonautika letom do kozmického priestoru, napr. na obežnú dráhu okolo Zeme alebo na Mesiac.

Teória kozmických letov zahŕňa výpočty letových parametrov, dosahovanie kozmických rýchlostí, určenie elementov dráh, ich zmeny vyvolané prirodzeným pôsobením napr. atmosféry alebo umelým pôsobením raketových motorov. Ďalej sem patrí výpočet životnosti umelých kozmických telies, výpočet optimálnych dráh k planétam a iným telesám a zmeny dráh gravitačným pôsobením týchto telies.

Technika kozmických letov sa zaoberá najmä konštrukciou raketových motorov, ich jednotlivých stupňov, zložením palív, spôsobom navedenia na obežnú dráhu, voľbou maximálneho preťaženia, spôsobmi komunikácie, navigácie a riadenia letov. Ďalej sem patrí zabezpečenie orientácie v kozmickom priestore, spojenia dvoch a viacerých kozmických lodí a orbitálnych staníc, technika návratu z obežnej dráhy a spôsoby pristátia. Osobitnou kapitolou je zabezpečenie pobytu človeka v kozmickej lodi. Od maximálneho preťaženia cez zvýšené nároky na stabilitu, hermetizácia, zásoby vzduchu, jedla a vody až po etapu návratu (znesiteľná teplota, spôsoby brzdenia). Zložitou procedúrou je aj navedenie kozmických sond na obežnú dráhu okolo iných kozmických telies, či prípadne pristátie na ich povrchu a riadenie činnosti robotických povrchových častí týchto sond.

Termín kozmonautika pochádza z ruštiny, zatiaľ čo vo svete, ktorý nebol pod politickým a kultúrnym vplyvom Sovietskeho zväzu sa používa názov astronautika. Vo frankofónnych krajinách sa presadzuje názov spacionautika.

História kozmonautiky je úzko spätá s históriou raketovej techniky. K priekopníkom raketovej a kozmickej techniky patria W. von Braun, F. A. Cander, K. A. Ciolkovskij, R. Esnault-Peltiere, H. Ganswindt, V. P. Gluško, R. H. Goddard, N. I. Kibalčič, J. V. Kondraťuk, S. P. Koroľov, H. J. Oberth, J. A. Pobedonoscev, N. A. Rynin a M. K. Tichonravov.

• Encyklopédia astronómie. Bratislava: Obzor, 1987.

Kozmonautický portál

• Slovenský kozmonautický portál (po slovensky)
• Encyklopedie SPACE 40 (po česky)
• Český kosmonautický portál (po česky)
• Kozmonautika (po slovensky)