Font (počítače)

Termín font (pozri aj font) má niekoľko podobných definícií:

• súprava obrázkov glyfu, ktoré majú ten istý základný "dizajn", napr. Courier Bold Oblique ^[1]
• určitá jednotná, digitálne zaznamenaná "sada" znakov (delí sa podľa obsiahnutých znakov na písmové, matematické a symbolové fonty, podľa použitia na font obrazovky a font tlačiarne, podľa pôvodcu na Adobe Type 1 fonts, True Type Fonts a pod., a ďalej podľa spôsobu kódovania (pozri nižšie) a podľa počtu znakov v súbore znakov)^[2]; písmový font je nižšie v texte v tom istom zdroji definovaný ako súbor písmen..., interpunkčných a diakritických znamienok, číslic, aritmetických a iných znakov a symbolov rovnakého druhu (napr. Times Roman ... a Arial ...) a rovnakého tvarového variantu (rovnakého rezu písma, napr. normálne ...alebo zvýraznené písmo)
• digitalizovaná, charakteristická zostava písmen, číslic a eventuálne aj zvláštnych znakov, ktoré počítač spravuje v jednom spoločnom súbore fontu^[3]
• digitálna "sada" znakov obrazovkového, pixelového alebo tlačového písma ^[4]
• "sada" písmenových znakov jedného typu písma (typeface design) a veľkosti ^[5]; ; podobne: rodina alebo zostava znakov danej veľkosti a štýlu ^[6]; podobne: na účely ODA "sada" znakov obrazu (character images) normálne s rovnakou podobou (design) a rovnakým štýlom ^[7]
• podoba (dizajn) "sady" znakov; kombinácia typu písma (typeface) a iných vlastností, napr. veľkosť, "pitch" ...^[8]
• variácia v rámci rodiny písmen ^[9]
• písmo uložené ako dáta na počítači , súbor s presným opisom tvaru písmen určitého typu písma.^[10]
• a) skupina znakov primárne charakterizovaná svojou jednotnou typografickou podobou (napr. pätkovosťou/bezpätkovosťou, ale nie rezom či veľkosťou) a hlavne určená svojou počítačovou (dátovou) definíciou a reprezentáciou, b) súbor obsahujúci definíciu písma pre grafické prostredie Windows alebo Macintosh ^[11]
• počítačový súbor obsahujúci súpravu glyfov a súvisiacich podporných informácií používaných na zobrazenie alebo nakreslenie textu na výstupnom zariadení ^[12]; podobná definícia: počítačový súbor, ktorý obsahuje inštrukcie na zobrazenie textu na obrazovke, tlačiarni alebo inom výstupnom zariadení. Tieto inštrukcie zahrnujú (i) predpisy určujúce tvar grafém, symbolov alebo piktogramov, (ii) predpisy na zobrazenie tohto tvaru na písmovej osnove, (iii) predpisy na pozíciu tohto tvaru voči iným tvarom, (iv) kódy priradené jednotlivým grafémam, symbolom alebo piktogramom. Jeden súbor obsahuje väčšinou všetky grafémy jedného rezu jednej rodiny jedného písma.^{[chýba zdroj]}

Znázornenie rastrovej mapy pre písmená g a G.

Fonty môžu tvar znakov kódovať v počítači dvoma spôsobmi. Buď ako rastrové mapy alebo ako matematický opis súboru kriviek. Súbor fontu, ktorý je uložený ako rastrový obrázok, je uložený v mriežke napríklad 8 × 16 bodov. Preto pre inú veľkosť znakov musíme použiť iný súbor. Druhou možnosťou je zakódovať tvar znakov do kriviek - úsečiek a oblúkov. Takémuto písmu hovoríme vektorové. Výhodou vektorových fontov je, že ten istý matematický opis umožňuje generovať písmená rôznej veľkosti.

Aj vektorové písmo musí byť nakoniec prevedené na bitmapový obrázok, pretože monitor aj tlačiareň počítača kreslia obrázky bod po bode. Krivky písma je preto nutné do týchto bodov „rozkresliť“. Formátov na uloženie vektorového písma je niekoľko. Líšia sa práve v spôsobe výpočtu zväčšeného a zmenšeného písma, ako aj v spôsobe prepočtu vektorovej grafiky na bitmapovú.

Dnes sú najpoužívanejšie dva formáty vektorového písma, formát TrueType a formát T1. Ich najväčšou výhodou je rozšírenosť vo viacerých operačných systémoch. V súčasnosti sa však vyvíjajú oba formáty na spoločnej technológii Open Type, vďaka ktorej sa rozdiely medzi týmito písmami začínajú vyrovnávať.

Fonty vo formáte T1 sa tiež nazývajú PostScriptové, pretože sa používajú predovšetkým na vytváranie PostScriptových dokumentov (dokumenty s koncovkou pdf), ktoré pochádzajú od firmy Adobe (firma zaoberajúca sa tvorbou programov pre vektorovú grafiku ako Illustrator či AcrobatReader). Rozšírili sa vďaka tomu, že text uložený v tomto formáte dosahoval kvalitnejšie zobrazenie znakov pri malých veľkostiach písmen. V neprospech tohto formátu hovoril skutočnosť, že firma Adobe si tento formát nechala patentovať, preto sa nemohol voľne používať. PostScriptový formát preto zostal dlhý čas iba nástrojom pre profesionálov. Práve vďaka tomu sa rozšíril formát TrueType, pôvodne vyvinutý firmou Apple. Neskôr sa firma Apple po dohode s Microsoftom, ktorá tento formát začlenila do operačného systému Windows, vzdala svojich autorských práv. Vznikol teda formát fontu, ktorý mohli používať všetci. Neskôr reagovala aj firma Adobe a tiež sa vzdala autorských práv na formát písma T1.

Hlavný rozdiel medzi týmito formátmi je ten, že PostScriptové fonty sú zostavené z kubických Bézierových kriviek a grafémy vo formáte TrueType sú vytvorené z kvadratických B-splajnov. Ďalším rozdielom je fakt, že TrueTypové písma na zväčšovanie a zmenšovanie potrebujú špeciálny program a PostScriptové fonty takýto program nepotrebujú, pretože sú samy o sebe programom. Aj vďaka tejto skutočnosti je formát T1 obľúbený, pretože umožňuje autorsky chrániť písmo nielen ako grafický návrh, ale aj ako program.

Dnes však už rozdiel medzi oboma formátmi nevnímame vďaka formátu OpenType, čo je vlastne akási „obálka“, do ktorej sa dá vložiť písmo v oboch formátoch, takže používateľ nezbadá rozdiel. Font s obrysmi TrueType je uložený v súbore s koncovkou ttf a je podporovaný i na starších systémoch, ktoré formát OpenType nevedia rozpoznať a font s obrysmi PostScriptového písma je uložený v súbore s príponou otf.