[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Erdődyovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Erdődy)
Erb nitrianskeho biskupa Adama Erdődyho
Erdődyovský kaštieľ v obci Doba vo Vesprímskej župe v západnom Maďarsku

Erdődyovci bol uhorský šľachtický rod, ktorého potomkovia žijú dodnes.

Rod založil Tomáš, kardinál Bakócz. Bol uhorský prímas, kancelár kráľa Mateja Korvína, ostrihomský arcibiskup, biskup v Egri, patriarcha Konštantínopolu. V roku 1513 získal pri voľbe pápeža len o niekoľko hlasov menej ako Giovanni di Lorenzo de' Medici, ktorý sa stal novou hlavou katolíckej cirkvi ako Lev X. Tomáš šľachtictvo obnovil, a nie získal, pre svojich bratov. Už v roku 1316 je listinne doložený Magister Thomas filius Magistri Nicolae de genere Erdőd.

Ako prvý začína používať priezvisko Erdődy s prídomkami de Monyorókerék et Monoszló Peter Erdődy v roku 1526. Erb rodu Bakócz, polkoleso s jeleňom v modrom pozadí, získava sobášom (s Klárou Bakócz) rod Pálffy s prídomkom ab Erdőd.

Rod Erdődy de Monyorókerék et Monoszló je najstarším žijúcim grófskym rodom Uhorska. Meno rodu sa odvodzuje od mesta Ardud (maďarsky Erdőd) v dnešnom Rumunsku, odkiaľ pochádzal kardinál Tomáš Bakócz. Listinou vydanou 25. novembra 1511 kráľom Vladislavom II. získali titul gróf ako jediný rod pred vládou Habsburgovcov okrem rodov čo vymreli (napr. Szentgyörgyi, Bazini, Fraknói, Szepesi (Szapolyai), Besztercei ( Hunyadi, Geréb), a pod). V časoch Ferdinanda I. Habsburského bol Peter I. hlavným kráľovským komorníkom a hlavným poľovným majstrom. Prežil život v pohnutých časoch a pred svojou smrťou v roku 1543 sa utiahol do Talianska, kde aj zomrel.

Letecký pohľad na Hlohovský zámok, sídlo vetvy rodu Erdődyovcov na Slovensku

Jeho syn, už spomínaný Peter II., bol dvakrát ženatý. Po prvý raz s Margitou de Tahy a po druhýkrát s Barborou Alapy. Bol chorvátskym bánom a bánom v Dalmácii. V roku 1547 sa zúčastnil vojenskej výpravy a za získané zásluhy ho Ferdinand v Prahe učinil Rytierom zlatej ostrohy (lat. Eques auratus). V bojoch s Turkami v roku 1553 s Györgyom Frangepánom porazili tureckú armádu. Peter II. dekrétom z 11. októbra 1565 získava pre seba a pre svoje potomstvo od cisára Maximiliána II. Habsburského titul grófa ríše Rímskonemeckej a o rok neskôr titul knieža.

Peter II. zomrel v roku 1567. Mal dvoch synov: Tamása I. a Petra III, ktorým dekrétom z 26. februára 1580 cisár Rudolf II. Habsburský opätovne potvrdil titul kniežaťa. V roku 1607 Tamás I. († 1624) získal Varaždínsku župu ako dedičnú župu pre seba a svoje potomstvo. Tu sa rod začal deliť na dve vetvy. Vetva po Tamásovi žije dodnes.

Znárodnenie majetkov a snahy o reštitúcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Erdődyovské majetky na Slovensku boli, vrátane piešťanských kúpeľov, znárodnené po druhej svetovej vojne. Posledný gróf, Vilmos Erdődy, bol označený za kolaboranta nacistického Nemecka a jeho majetky boli znárodnené Benešovými dekrétmi.[1]

Po vzniku samostatného Slovenska sa začali ozývať údajní potomkovia rodu Erdődyovcov, ktorí si nárokovali prinavrátenie majetkov ako potomkovia posledného majiteľa hlohovského panstva Vilmosa Erdődyho (1887 – 1959).[2] Prvým nárokovateľom bol František Pevný, vystupujúci ako Ferencz Xaver Erdődy, ktorý vystupoval ako dedič rodu od roku 2004 a nárokoval si pozemky vrátane hlohovského zámku a piešťanských kúpeľov, pokúšal sa tiež o získanie pozemkov vydržaním v Bojnej, Podhradí pri Duchonke, Čiernych Kľačanoch, Zlatých Moravciach, Hlohovci, Šulekove a v Červeníku. V roku 2012 súd uznal Františka Pevného za vinného vo veci podvodu a odsúdil ho na 10 rokov väzenia.[3]

Ďalší dediči rodu začali požadovať navrátenie Hlohovského zámku a majetkov v roku 2017, kedy mesto Hlohovec začalo s prípravami na rekonštrukciu miestneho zámku, nachádzajúceho sa v dezolátnom stave. Christian Neumann a Sylvia List nie sú priamymi potomkami, ani dedičmi, keďže Vilmos Erdődy nemal žiadnych potomkov. Ako reakciu na toto vydali primátori Hlohovca, Piešťan a starostovia ďalších obcí z regiónu spoločné vyhlásenie o tom, že nebudú viesť žiadne rokovania, ktoré by vyústili do prípadného mimosúdneho vydania majetkov pôvodne patriacich Viliamovi Erdődymu, keďže to neumožňuje slovenský právny stav a platný poriadok.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442775-dedici-ziadaju-spat-erdodyho-panstvo/
  2. https://domov.sme.sk/c/20536584/udajni-dedici-panstva-v-hlohovci-chcu-aby-im-mesto-vratilo-zamok.html
  3. https://mynitra.sme.sk/c/6216468/udajneho-grofa-erdodyho-odsudili-za-podvod-na-desat-rokov.html