Eiger

Eiger
vrch
Eiger, severná stena.
Štát	Švajčiarsko
Región	Bernské Alpy, región Berner Oberland
Pohorie	Alpy
Nadmorská výška	3 970 m n. m.
Súradnice	46°34′44″S 8°0′23″V / 46,57889°S 8,00639°V / 46.57889; 8.00639
Najľahší výstup	Západným svahom
Prvovýstup	Christian Almer, Peter Bohren, Charles Barrington
- dátum	11. august 1858
Poloha v rámci Švajčiarska
Wikimedia Commons: Eiger
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Eiger je 3 970 m vysoká hora v Bernských Alpách. Spolu so štvortisícovkami Mönch (Mních) a Jungfrau (Panna) tvorí dominantné trojvršie nad centrálnou oblasťou regiónu Berner Oberland. Prvá zmienka v latinčine ako „mons Egere“. Geologicky pozostáva z druhohorných vápencov. Slávu mu priniesla jeho severná stena – Eiger Nordwand, ktorá je najväčšou stenou Álp a písala sa v nej história horolezectva.

Vnútrom hory (tunelom) vedie zubačka Grindelwald – Jungfraujoch, ktorá má v kopci dve zastávky a okná s vyhliadkou do steny, využívané aj pri záchrankách.

V r. 2006 sa vých. stenou zrútilo vyše pol milióna kubických metrov skál, nikto nebol zranený.

• Prvovýstup uskutočnil Ír Charles Barrington s Grindelwaldskými horskými vodcami Christianom Almerom a Petrom Bohrenom 11. 8. 1858 západným svahom, obťažnosť II. Dnes sa táto najľahšia trasa začína od stanice zubačky "Eigergletscher (2 320 m)," cca 8 hod (časy pre výborne trénovaných!).

• Severovýchodný hrebeň – Mittelegi. Od chaty Mittellegihütte (3 355 m) cca 5 hod., III, dlhé úseky po fixných lanách.

• Južný hrebeň. Od Mönchsjochhütte (3 657 m) 6 hod., III.

Obvykle sa uvádza relat. výška 1 800 m, ale z toho je cca 1 650 m lezeckých, bez spodnej sutiny.

Pri pokuse o výstup stenou v r. 1935 zahynuli dvaja horolezci (na mieste nazvanom bivak smrti). V roku 1936 na tomto mieste zahynula rakúsko-nemecká štvorica o ktorej bol v roku 2007 natočený dokument The Beckoning Silence. Švajčiarske úrady nato vydali zákaz výstupov stenou, zrušený neskôr súdne. Stena získala prezývku „Mordwand“.

Prvý výstup sa podaril v r. 1938 dvom nemeckým – Anderl Heckmair, Ludwig Vörg a dvom rakúskym horolezcom –  Heinrich Harrer a Fritz Kasparek. Do steny nastúpili zvlášť, ale Hitlerovské Nemecko to potom chcelo politicky zneužiť počas Anschlussu Rakúska. Harrer o prvovýstupe napísal knihu „die Weisse Spinne“ (Biely pavúk, podľa názvu firnového poľa v hornej časti steny, pozri „Spider“ na obr. vpravo).

Prvý zimný výstup uskutočnili v r. 1961 Toni Hiebeler, Walter Almberger, Anderl Mannhard a Toni Kinshofer. Pravda, nastúpili do steny cez šachtu zubačky.

• 1947 Druhý výstup uskutočnili Lionel Terray and Louis Lachenal.
• 1952 Štvrtý výstup zrealizovali dve družstvá, ktoré sa náhodou stretli v stene. Jedno viedol Hermann Buhl, s ním liezol Sepp Jöchler a dvaja Nemci, druhé Gaston Rébufatt plus štyria. Subjektívne popisy v knihách sa zábavne líšia.
• 1961 prvý čs. výstup R. Kuchař, Z. Zibrín, Heckmairovou cestou.
• 1963 Prvé sólo Michel Darbellay, za cca 18 hod.
• 1964 Prvý ženský výstup D. Voogová (a F. Bittner).
• 1966 Direttissima, ktorú v zime dokončili Haston, Lehne, Votteler and Hupfauer po smrti spolulezca J. Harlina.
• 1974 Reinhold Messner a Peter Habeler za 10 hodín.
• 1976 Prvý letný priestup Harlinovou cestou – čs. družstvo P. Bednařík, P. Cicvárek, J. Sochor, P. Ševčík.
• 1976 Čs. prvovýstup v pravej časti steny S. Kysilková, P. Plachecký, J. Rybička, J. Šmíd – tzv. Tschechenroute I (česká cesta I).
• 1978 Čs. zimný prvovýstup v ľavej časti steny J. Flejberk, J. Rybička, J. Šmíd, M. Šmíd, Tschechenroute II.
• 1983 Zimný sólový prvovýstup ideálnou direttissimou P. Pochylý, Pochylý route.
• 1983 Rakúšan T. Bubendorfer vysóloval stenu bez lana za 4 hod. 50 min.
• 2008 Švajčiar Ueli Steck prekonal vlastný rýchlostný rekord, vysóloval stenu za 2 hod. 47 min. a 33 sek.
• 2011 Švajčiarsky horolezec Dani Arnold vytvoril nový rýchlostný rekord, ktorého hodnota je 2 hod. 28 min.
• 2015 Ueli Steck opäť najrýchlejší v severnej stene Eigeru. Nový rekord má hodnotu 2 hod. 22 min. a 50 sek.

Dnes vedie stenou vyše 20 ciest.

Severné steny Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa označujú aj ako "magický triptych." Často sa zabúda, že prvým slovenským horolezcom, ktorý ho dokončil bol Zdeno Zibrín v r. 1961. Až dlho po ňom Hámor a Jackovič (1995). Prvé zimné sólo všetkých troch preliezol Ivano Ghirardini v zime 1977 – 78.

• I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
• M. Šmíd: Ze života horolezce, Olympia 1991.
• G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
• H. Buhl: Od Álp po Himaláje, Šport 1965.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eiger

• Hámorova a Jackovičova Trilógia 1993 – 95 Archivované 2009-01-06 na Wayback Machine
• Zraz prvovýstupcov Archivované 2016-03-07 na Wayback Machine
• O Pochylom, Eigeri, etc. Archivované 2007-02-23 na Wayback Machine
• Pokus o českú cestu I v r. 1996 Archivované 2009-04-23 na Wayback Machine
• Műller a Cicvárek v pravej časti Eigerwand
• Ueli Steck opäť najrýchlejší v severnej stene Eigeru^{[nefunkčný odkaz]}