Baník

O vrchu na Slovensku pozri Baník (vrch v Starohorských vrchoch).

Baník je robotník pracujúci pri vyhľadávaní, dobývaní a úprave nerastných surovín. Povolanie baníka je veľmi staré, siaha do obdobia, kedy začal človek cielene používať nerastné suroviny vo väčšom meradle. Pôvodne robil každý baník všetky úkony spojené s ťažbou, až neskôr dochádzalo k deľbe práce a formovaniu rozličných kategórií baníkov ako boli haviari, beháči, pratači, vrátkári, vyklápači, banskí a povrchoví tesári a ďalší^[1]. Baníctvo je zdraviu škodlivá práca a je jedným z najnebezpečnejších zamestnaní. V niektorých krajinách nemajú baníci dostatočné sociálne istoty a aj v prípade úrazov sú ponechaní bez pomoci.

Cesta baníkov do bane sa nazýva fáranie.

Baníci v minulosti v podzemí dolovali rudu pomocou želiezka (dláta) a kladiva ľudovo nazývaných šlegotajzne, (z nem. schlägel und eisen). Používali sa tiež čakany a sochory. Na nakladanie materiálu grac, korýtko, jednokolesový vozík – fúrik. Neskôr sa začal používať aj štvorkolesový banský vozík (tzv. uhorský hunt)^[1]. Takýto spôsob ťažby sa napriek nízkej efektivite zachoval až do 19. storočia, kedy sa začali používať výbušniny a pneumatické kladivá.

21. júna 1935 Medzinárodná organizácia práce prijala dohodu o zákaze práce žien a detí pod zemou. Dohodu prijalo 70 krajín, z ktorých ju 28 neskôr zrušilo.