Altokumulus

Altokumulus alebo vysoká kopa (po latinsky altocumulus, skratka Ac) je oblak strednej výškovej hladiny. Nad polárnymi oblasťami sa vyskytuje vo výškach od 2000 do 4000 metrov, nad trópmi do 6000 metrov. Pozostáva hlavne z vodných kvapiek. Jeho vzhľad je veľmi premenlivý, často máva tvar valčekov usporiadaných do línií, vĺn, „baránkov“ či výrazne zaoblených útvarov. Možno si ho ľahko pomýliť s cirikumulom alebo kumulom. Rozoznáme ho od ostatných typov tak, že pokiaľ je vo väčšej výške ako 30° nad obzorom, jednotlivé oblaky majú veľkosť 1° až 5°. Okraje bývajú výrazné, niekedy však môžu byť mraky tak natesno vedľa seba, že splynú do súvislej vrstvy. Altokumulus býva biely alebo sivý. Slnko a Mesiac cezeň vidno len ako rozmazanú škvrnu, prípadne ich vôbec nevidno. Tento typ oblaku sa vyskytuje celosvetovo a je spojený so studenými frontami.

Vznik altokumulu spôsobujú slabé vertikálne pohyby vzduchu. Základňou aj vrcholom absorbuje teplo, preto vzduch stúpa a vodné kvapky kondenzujú. Keď však dosiahnu vrchol mraku, sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu, takže sa opäť vyparia. Altokumulus často vzniká v noci, keď je rovnováha vyžarovania iná ako cez deň. Oblak ešte stále absorbuje teplo z povrchu pod ním, ale súčasne toto teplo vyžaruje svojím povrchom. Vzduch stúpa, vodná para kondenzuje na kvapôčky, ktoré sa na vrchole ochladia a klesajú do oblaku. Keď Slnko ráno zohreje vrchol oblaku a kvapôčky sa odparia, tento typ altokumulu sa rozplynie.

• altocumulus stratiformis - oblaky, ktoré sa rozprestierajú do veľkých horizontálnych plôch alebo vrstiev.
• altocumulus lenticularis - oblaky šošovkovitého alebo mandľovitého tvaru. Niekedy sa u nich objavuje irizácia. Vznikajú, keď vzduch rýchlo stúpa cez topografickú bariéru.
• altocumulus castellanus - má tvar cimburia, alebo vežičiek vyrastajúcich z jednej základne. Predpovedá výskyt búrky. Ak sa vyskytne na rannej oblohe, tak pravdepodobnosť výskytu búrky môže dosiahnuť až 90 %.
• altocumulus floccus - oblaky v podobe vločiek alebo chumáčikov vaty, ktorých spodné okraje sú viac menej neostré, roztrhané a často sprevádzané virgou.

• altocumulus undulatus - mraky sú usporiadané do vĺn.
• altocumulus opacus - súvislá vrstva oblakov.
• altocumulus perlucidus - oblačné skupiny s medzerami, medzi ktorými vidieť modrú oblohu.
• altocumulus duplicatus - skupiny oblakov alebo vrstiev sú husto nad sebou naskladané v malých vzdialenostiach, niekedy čiastočne spojené.
• altocumulus translucidus - oblačné skupiny alebo vrstvy sú priesvitné tak, že je nimi presvitá Slnko alebo Mesiac a je viditeľná ich poloha.
• altocumulus radiatus - oblaky sú usporiadané v širokých rovnobežných pásoch, ktoré sa vplyvom perspektívy zdanlivo zbiehajú v jednom alebo dvoch bodoch na horizonte.
• altocumulus lacunosus - časti oblakov alebo vrstvy majú viac menej pravidelne rozložené otvory, ktorých okraje sú niekedy neostré. 

• altocumulus mammatus - spodné okraje mrakov sú zaoblené.

Portál vied o Zemi Portál slnečná sústava