Chronológia druhej svetovej vojny

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. kontrola dátumov a tvrdení

Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte.

Článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti druhej svetovej vojny.

• 14. marec – Po rokovaniach Tisa a Hitlera v Berlíne vznikol Slovenský štát.
• 15. marec – Nemci okupovali zvyšky pomníchovského Česka a Moravy, rozbitie Česko-Slovenska tak bolo dovŕšené.
• 31. marec – Spojené kráľovstvo garantuje Poľsku, že ho v prípade vojny s Nemeckom podporí.

• 17. apríl – Litvinovov plán bol odmietnutý Chamberlainom.
• 27. apríl – Hitler vypovedal britsko-nemeckú námornú zmluvu a pakt o neútočení s Poľskom.

• 23. august – V Moskve bol podpísaný sovietsko-nemecký pakt o neútočení.

• 1. september – (04:45 SEČ) Začiatok nemeckej invázie do Poľska. Začína sa vojna v Európe.
• 3. september – Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Austrália a Nový Zéland vyhlásili vojnu Nemecku.
• 4. september
  • Royal Air Force podniklo bombardovací nálet na nemecké vojnové lode pri meste Brunsbüttel v Šlezvicko-Holštajnsku (prvá spojenecká letecká bojová akcia) a pri Wilhelmshavene v Dolnom Sasku.
  • Nepál vyhlásil vojnu Nemecku.
• 6. september – Južná Afrika vyhlásila vojnu Nemecku
• 7. september – 40 divízii francúzskej armády začalo ofenzívu do Sárska (sárska ofenzíva).
• 9. september – Začala sa bitka na Bzure, najväčšia bitka poľského ťaženia.
• 10. september – Kanada vyhlásila vojnu Nemecku.
• 12. september – Najvyššie velenie spojených britsko-francúzskych síl rozhodlo o zastavení ofenzívy a ústupe za Siegfriedovu líniu.
• 17. september – Sovietsky zväz napadol Poľsko, organizovaný odpor poľskej armády sa začal rúcať
• 27. september – Kapitulácia Varšavy.
• 29. september – Kapitulácia poľskej pevnosti Modlin.

• 2. október – Kapitulovali poľskí obrancovia polostrova Hel.
• 5. október – Kapitulovali jednotky poľského generála Franciszka Kleeberga; skončil sa organizovaný odpor poľskej armády.
• 8. október – Nemecko vyhlásilo anexiu západného Poľska, na zvyšku územia vznikol Generálny gouvernement.
• 14. október – Nemecká ponorka U-47 Günthera Priena prenikla do hlavnej základne britského námorníctva Scapa Flow a potopila loď HMS Royal Oak.
• 18. október – Z Ostravy bol vypravený prvý transport židovských obyvateľov v rámci Akcie Nisko.
• 28. október – Masové demonštrácie v Prahe proti nemeckej okupácii.

• 8. november – Adolf Hitler tesne unikol atentátu.
• 15. november – Pohreb Jana Opletala zastreleného nemeckými nacistami.
• 17. november – Boli uzavreté české vysoké školy, vedúci predstavitelia vysokoškolákov boli zatknutí a popravení, stovky českých študentov boli zbití a odvlečení do koncentračných táborov.
• 30. november – Sovietsky zväz napadol Fínsko, začína zimná vojna.

• 13. december – Odohrala sa námorná bitka pri ústí La Plata.
• 14. december – Sovietsky zväz bol za nevyprovokovanú agresiu proti Fínsku vylúčený zo Spoločnosti národov.
• 17. december – V zátoke La Plata v Južnej Amerika bol potopený ťažký krížnik Admiral Graf Spee.

• 8. januára − Bitka o Suomussalmi skončila odrazením útoku Červenej armády.
• 20. januára − Začala sa bitka o Taipale (skončila 13. marca).

• 1. február − Červená armáda začína svoju druhú veľkú ofenzívu na Karelskej šiji, začína Prvá bitka pri Summe.
• 11. február – Sovieti začali rozhodujúcu ofenzívu proti Mannerheimovej línii.
• 15. február − Červená armáda prelomila hlavné pozície Mannerheimovej línie pri Summe, Fíni ustupujú na rezervné pozície.
• 16. február – HMS Cossack Abordážou nemeckého tankera Altmark v nórskych výsostných vodách zachraňuje 299 britských námorníkov z lodí potopených bojovou loďou Admiral Graf Spee

• 6. marca − Červená armáda ovládla západný breh Viipurského zálivu
• 12. marca − Moskovský mier (fínsko-sovietska mierová zmluva)
• 13. marca − v súlade s Moskovským mierom končia vojnové operácie zimnej vojny

• 8. apríla − Royal Navy začalo zamínovanie nórskych výsostných vôd
• 9. apríla − Začala sa operácia Weserübung, Nemecko napadlo Dánsko a Nórsko

• 10. mája − Nemecko začalo útok na Belgicko, Holandsko a Luxembursko

• 8. júna − evakuácia britských jednotiek z Nórska
• 10. júna − kapitulácia Nórska a vstup Talianska do vojny
• 14. júna − Nemecko obsadilo Paríž
• 17. júna − ZSSR anektovalo Lotyšsko
• 22. júna − prímerie z Compiégne, Francúzsko kapituluje

• 3. júla − operácia Catapult, britská flotila napadla francúzske loďstvo kotviace v Mers-el-Kebíre pri Orane v Alžírsku a spôsobila mu ťažké straty. Zahynulo viac než tisíc francúzskych námorníkov, Briti neváhali ostreľovať aj malé lode zachraňujúce stroskotancov
• 10. júla − začala intenzívna letecká vojna nad Spojeným kráľovstvom, označovaná ako bitka o Britániu
• 12. júla – vznikla prvá československá letecká peruť v RAF – 310. česko-slovenská stíhacia peruť RAF
• 19. júla − námorná bitka pri myse Spatha
• 31. júla − Hitler informoval generálov o svojom úmysle prepadnúť Sovietsky zväz

• 31. augusta – K. von Neurath a K. H. Frank predkladajú Hitlerovi návrhy na spôsob likvidácie českého národa

25.september − operácia Menace, Briti sa neúspešne pokúšajú o vylodenie vo francúzskom Dakare a sú s ťažkými stratami odrazení

• 25. október − 83 francúzskych stíhačiek útočí na Gibraltár, ide o najväčší nálet uskutočnený francúzskym letectvom v roku 1940.
• 28. októbra − začiatok talianskeho útoku na Grécko
• 31. októbra − skončila sa najurputnejšia fáza bitky o Britániu

• novembra − Útok na Taranto, lietadlá HMS Illustrious uskutočnili prvý letecký útok na prístav v histórii a spôsobili talianskemu loďstvu ťažké straty

• 9. december – začala operácia Compass, prvá veľká spojenecká operácia v Egypte a Líbyi

• 22. januára – britské a austrálske jednotky dobyli Tobruk

• 11. februára – Erwin Rommel sa presunul do Afriky

• 29. marca – Bitka pri Matapane, Briti porážajú taliansku flotilu

• 6. apríla – Nemecko napadlo Juhosláviu a Grécko
• 13. apríla – Podpísaná Sovietsko-Japonská zmluva o neútočení
• 17. apríla – Kapitulácia Juhoslávie
• 21. apríla – Kapitulácia Grécka

• 20. mája – Nemecké výsadkové jednotky zaútočili na Krétu
• 24. mája – Bitka v Dánskom prielive, loď Bismarck potopila HMS Hood
• 27. mája – Bismarck bol potopený v severnom Atlantiku

• 22. júna – Nemecko a jeho spojenci bez vyhlásenia vojny napadli ZSSR, začala sa operácia Barbarossa najväčšia a najkrvavejšia vojenská kampaň v dejinách, vzniká východný front
• 25. júna – sovietske letectvo bombarduje fínske mestá, Fínsko vyhlasuje ZSSR vojnu
• jún – Nemci obsadili Vilnius
• 12. júla – Japonci predložili vichistickému Francúzsku ultimátum, v ktorom sa dožadovali podstúpenia (de facto okupácie) ôsmich leteckých a dvoch námorných základní vo francúzskej kolónii Východnej Indočíny
• 16. júla – Japonský 2. kabinet princa Kanoeho podáva demisiu
• 18. júla – Nový 3. kabinet princa Kanoeho sa ujal vlády
• 25. júla – Japonci vyhlásili protektorát nad Indočínou, začína sa okupácia a príprava základní pre útok na Malajziu
• 26. júla – Ako reakciu na Japonské obsadenie Francúzskej Indočíny Roosevelt nariadil zmraziť japonské aktíva v USA
• 30. júla – Americký delový čln USS Tutiula bol poškodený japonskými bombardérmi pri Čunkingu. Japonci sa ospravedlňujú, že išlo o omyl

• 1. augusta – Kréta kapitulovala
• 3. augusta – Clemens August von Galen, arcibiskup münsterský vo svojej kázni zverejnil detaily o tajných nacistických programoch eutanázií a ostro ich odsúdil
• 4. augusta – Roosevelt uzaviera Panamský prieplav pre japonské lode
• 14. augusta – Atlantická charta
• 24. augusta – Hitler nariadil zastaviť programy eutanázie (Aktion T4)

• 8. september – nemecké vojská preťali železničné spojenie Moskva-Leningrad, začína obliehanie Leningradu
• 29. september – Začal masaker v Babom Jare, pri ktorom nacisti v rokline pri Kyjeve povraždili 33 000 Židov, masové vraždy pokračovali aj neskôr
• 30. september – Začína hlavný útok na Moskvu – operácia Tajfún

• 2. októbra – Roosevelt odmieta ponuku princa Konoeho na stretnutie, pokiaľ sa japonské vojska nestiahnu z Číny
• 28. októbra – Nemci prenikli na Krym
• 30. októbra – Začína bitka o Sevastopoľ

• 7. novembra – nemeckým bombardérom He 111 je potopená sovietska nemocničná loď Armenia. Pri katastrofe zahynulo viac než 5000 ľudí.
• 29. novembra – sovietske vojská oslobodili Rostov nad Donom, Nemci sú po prvýkrát nútení k rozsiahlemu ústupu

• 1. decembra – Hitler po prvýkrát nariadil rozsiahly ústup na východnom fronte. Nemci sa sťahujú od Rostova nad Donom k rieke Mius.
• 6. decembra – Sovietske vojská prechádzajú do rozhodujúceho protiútoku pred Moskvou
• 7. decembra – Japonské námorníctvo napadlo americké loďstvo v Pearlharborskej zátoke, útok na Pearl Harbor
• 8. decembra
  • USA, Čína a Holandsko oficiálne vyhlásili vojnu Japonsku.
  • Japonci bombardovali Wake, Guam, Hong Kong, Singapur a Filipíny
  • Japonci sa vylodili v Thajsku a Malajzii
• 9. decembra
  • Japonci sa vylodili na atoloch Tarawa a Makin
  • Japonci obsadili Bangkok
• 10. decembra
  • Japonci sa vylodili na Filipínách
  • Guam kapituloval
  • Zničenie Zväzu Z: Potopenie HMS Prince of Wales a HMS Repulse japonskými lietadlami
• 11. decembra
  • Nemecko a Taliansko vyhlasili vojnu USA
  • Prvý japonský pokus o inváziu na atol Wake odrazený
• 13. decembra – Námorná bitka pri myse Bon.
• 23. decembra – Druhý japonský pokus o inváziu na atol Wake je úspešný, Američania kapitulujú po pár hodinách boja
• 25. decembra – Japonci dobyli Hong Kong
• 26. decembra – Začína sovietsky výsadok na Kerčskom polostrove – kerčsko-feodosijská operácia
• noc z 28. na 29. decembra – Nad územím Protektorátu sú vysadené tri výsadky: Silver A, Silver B a Anthropoid.
• Pripojenie Besarábie k Rumunsku.

• 1. januára – vydaná Deklarácia Spojených národov
• 11. januára – Japonsko vyhlasuje vojnu Holandsku a napadá Holandskú Východnú Indiu
• 11. januára – Japonci dobyli Kuala Lumpur
• 19. januára – Japonci zahajujú inváziu do Barmy
• 20. januára – nacisti na konferencii vo Wannsee (Berlín) rozhodli, že konečným riešením židovskej otázky bude fyzická likvidácia Židov
• 23. januára – Japonci sa vylodili na Rabaule
• 25. januára – Thajsko vyhlásilo vojnu USA a Veľkej Británii
• 26. januára – do Európy sa presunuli prvé americké jednotky

• 1. februára – americké lietadlové lode USS Yorktown a USS Enterprise zaútočili na ciele v Marshallových a Gilbertových ostrovoch
• 11. februára – operácia Cerberus, silná nemecká eskadra opustila Brest a preplávala prielivom La Manche do severonemeckých prístavov
• 15. februára – Singapur kapituloval
• 19. februára – Japonci bombardovali austrálsky Darwin

• 21. marca – št. kpt. Václav Morávek, najdlhšie činný z Troch kráľov, zahynul v prestrelke s niekoľkými desiatkami agentov Gestapa

• 9. apríla – Japonci zlomili odpor amerických jednotiek na Bataane
• 18. apríla – Doolittlov nálet na Japonsko

• 4. – 8. mája – bitka v Koralovom mori, prvá bitka lietadlových lodí
• 8. mája – Nemci začali operáciu Trappenjagd na polostrove Kerč
• 18. mája – Nemci zlikvidovali odpor sovietskej 47. a 51. armády na polostrove Kerč
• 6. mája – kapitulácia amerických sil na Corregidore, Japonci ovládli severné Filipíny
• 12. mája – Začala sa druhá bitka o Charkov, po neúspešnej sovietskej ofenzíve sa Nemcom otvorili dvere k útoku na Stalingrad a Kaukaz
• 27. mája – J. Gabčík a J. Kubiš uskutočnili atentát na R. Heydricha

• 4. – 6. júna – bitka o Midway, USA potopili 3 zo 4 nasadených japonských lietadlových lodí
• 9. júna – kapitulácia Samaru, posledných amerických jednotiek na Filipínách
• 10. júna – nemeckí nacisti vyhladili a zrovnali so zemou osadu Lidice pri Kladne
• 11. – 16. júna – námorná operácia Vigorous v Stredozemnom mori
• 24. júna – nemeckí nacisti vyhladili a zrovnali so zemou osadu Ležáky
• 28. júna – začala bitka o Stalingrad
• 30. júna – Sovieti sa pokúšali evakuovať zvyšky svojich jednotiek bojujúcich v obkľúčení pri Sevastopole ponorkami

• 2.-10. júla – Bitka o konvoj PQ 17 plávajúci z Islandu do ZSSR
• 2. júla – Nemci likvidujú organizovaný odpor Sevastopoľskej posádky, skončilo sa obliehanie Sevastopoľa
• 25. júla – Začali sa boje o Kaukaz
• 30. júla – Začala sa rževsko-viazemská operácia

• 5. augusta – Spojené kráľovstvo odvolalo svoj podpis pod Mníchovskou dohodou
• 7. augusta – americké sily sa vylodili na ostrovoch Guadalcanal, Tulagi, Gavutu a Tanambogo v Šalamúnových ostrovoch a obsadili Japoncami budované letisko na Guadalcanale. Začala sa bitka o Guadalcanal.
• 9. augusta – bitka pri ostrove Savo, prvá námorná bitka počas bitky o Guadalcanal. Americké námorníctvo utrpelo jednu z najdrvivejších porážok vo svojej histórii.
• 19. augusta – Britské a Kanadské vojská uskutočnili vylodenie pri Dieppe, ktoré Nemci úspešne odrazili.
• 21. augusta – bitka na rieke Tenaru, americké jednotky na Guadalcanale odrazili japonský útok na obranný perimeter okolo letiska
• 24. augusta – bitka pri východných Šalamúnoch

• 11. – 14. september – bitka o Edson's Ridge na Guadalcanale

• 11. októbra – bitka pri myse Esperance
• 23. – 26. októbra – Bitka o Hendersonovo letisko na Guadalcanale
• 23. októbra – 4. novembra – druhá bitka pri Alameine
• 23. – 27. októbra – bitka pri ostrovoch Santa Cruz

• 8. novembra – Operácia Torch, vylodenie angloamerických jednotiek vo francúzskych kolóniách v severnej Afrike
• 10. novembra – Nemci začali okupovať územie vichistického Francúzska. Obsadený zvyšok Francúzska okrem perimetra okolo Toulonu
• 19. novembra – Červená armáda začala operáciu Uran – protiútok pri Stalingrade
• 25. novembra – Začala druhá rževsko-syčovská ofenzíva
• 27. novembra – Francúzska flotila sa potápa v Toulone, aby nepadla do rúk Nemcov

• 2. decembra – Projekt Manhattan: tím Enrica Fermiho uskutočnil prvú umelo vyvolanú jadrovú reťazovú reakciu

• 30. január – 1. československý samostatný prápor v ZSSR odišiel z Buzuluku na front.

• 2. februára – kapitulácia posledných nemeckých jednotiek obkľúčených pri Stalingrade
• 19. februára – Nemci začali protiútok pri Charkove, začala sa tretia bitka o Charkov

• 8. marca – Bitka pri Sokolove – prvé bojové vystúpenie čs. jednotiek v ZSSR
• 22. marca – nacistické jednotky vypálili Bieloruskú obec Chatyň, 149 obyvateľov bolo zaživa upálených v jednej zo stodôl

• 19. apríl – 16. máj – začalo povstanie vo varšavskom gete

• 13. júna – nacisti vypálili obec Český Malín vo Volyňsku a jej obyvateľov povraždili

• 5. júl – Nemci sa pokúsili o obchvat sovietskych vojsk v Kurskom výbežku, začala sa operácia Zitadelle
• 10. júl – vylodenie západných Spojencov na Sicílii
• 12. júla – začala sa sovietska útočná operácia Kutuzov
• 25. júla – padol taliansky fašistický režim

• 2. augusta – začalo povstanie väzňov v koncentračnom tábore Treblinka
• 7. augusta – Začala sa druhá bitka o Smolensk
• 23. augusta – Hitler nariadil ukončiť nemecké útočné operácie v oblasti Kurska, skončila sa bitka v Kurskom oblúku
• 24. augusta – Červená armáda začala mohutnú ofenzívu, ktorej cieľom je prekročiť Dneper. Začína sa bitka na Dnepri

• 1. september – židovské povstanie v meste Vilnius v Litve
• 8. september – bola zverejnená kapitulácia Talianska, ktorú taliansky premiér Badoglio podpísal 3. septembra

• 14. október – povstanie v Sobibore
• 19. október – nacisti ukončili činnosť koncentračného tábora Treblinka
• 30. októbra – do sovietskeho zajatia padlo pri Melitopole 2 000 slovenských vojakov 1. divízie

• 6. novembra – oslobodený Kyjev, bojov o Kyjev sa zúčastnilo aj čs. vojsko v ZSSR
• november–december – konferencia Veľkej trojky v Teheráne

• 12. decembra – Česko-Slovensko uzavrelo v Moskve novú spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom
• 24. decembra – bola začatá žytomyrsko-berdyčevská operácia, ktorej sa zúčastnila aj 1. československej samostatnej brigády

• január – USA dobylo Marshallove ostrovy
• 13. januára – sa začala leningradsko-novgorodská operácia, ktorá mala za následok prerazenie blokády Leningradu.
• 24. januára – Červená armáda začala Korsuň-ševčenkovskú operáciu.
• 26. januára – sovietske vojská obnovili železničné spojenie s Leningradom, skončila blokáda Leningradu.

• 17. februára – Nemecké vojska v Korsuňskom výbežku boli zničené.

• 4. marec – Začala sa druhá fáza bojov na Pravobrežnej Ukrajine.
• 12. marec – Sovietske jednotky oslobodili Umaň.
• 19. marec – Sovietske jednotky prekročili Dnester.

• 2. apríl – Sovietske jednotky prenikli na územie Rumunska.
• 8. apríla – bola začatá Krymská operácia, ktorá skončila oslobodením Krymu od nacistickej okupácie
• 15. apríl – Bol oslobodený Tarnopoľ.
• 22. apríl – Americké vojská sa vylodili na Hollandii (operácie Reckless) a Aitape (operácia Persecution) na západe Novej Guinei.

• 9. máj – Sovietske vojská oslobodzujú Sevastopoľ.
• 12. máj – Spojenci v Taliansku útočia na Gustavovu líniu.
• 13. máj – Sú zničené posledné zvyšky nemeckých vojsk na Kryme.
• 18. máj – Spojenci obsadili Monte Cassino.
• 23. máj – Spojenci obsadili Anzio.

• 5. jún – Spojenecké vojská vstupujú do Ríma.
• 6. jún – Deň-D, začína Operácia Overlord (Vylodenie Spojencov v Normandii), najväčšia obojživelná operácia vojny. Vzniká západný front.
• 9. jún začala Červená armáda ofenzívu na Karelskej šiji s cieľom dobyť a obsadiť Fínsko (Pokračovacia vojna).
• 10. jún – jednotky Waffen SS vo francúzskej dedine Oradour-sur-Glane popravili 642 obyvateľov vrátane 247 žien a 205 detí.
• 13. jún – na Spojené kráľovstvo dopadla prvá strela V-1.
• 15. jún – Američania podnikli prvý nálet na Japonsko strojmi B-29.
• 16. jún – bombardovanie Bratislavy. Americké bombardéry zaútočili na rafinériu Apollo, Zimný prístav a dunajský most v Bratislave. Hlásna služba však nálet verejnosti neavizovala. Na mesto v priebehu necelých 10 minút dopadlo takmer 370 ton bômb a objekty s rôznymi horľavinami vybuchovali či horeli ešte dlho po bombardovaní. Nálety si vyžiadali vyše 100 (podľa iných zdrojov až vyše 300) ľudských životov a vyše 700 zranených. Najviac obetí bolo z radov zamestnancov rafinérie, ale bomby zasiahli aj množstvo náhodných osôb. Hlavné mesto sa naraz ocitlo bez vody, elektriny aj plynu. Poškodených bolo aj množstvo obytných budov či rôzne významné budovy v meste (napr. mestská plynáreň, Slovenské národné múzeum) a prakticky úplne zničená Slovenská dunajská plavba. Škody sa odhadovali na vyše 300 mil. Ks. Okrem prvého, júnového bombardovania, nasledovali neskôr ďalšie, hoci menej tragické americké nálety na hlavné mesto – v septembri, októbri i v decembri 1944 a v marci 1945, a tiež aj sovietske bombardovanie vo februári 1945.
• 17. jún – Island vyhlásený za samostatnú republiku.
• 19. jún – Američania obsadili Saipan.
• 22. jún – Červená armáda začala operáciu Bagration a v priebehu nasledujúcich dní rozdrvila nemecké vojská v Bielorusku.
• 25. jún – 9. júl Bitka v oblasti Tali-Ihantala, Fínska armáda zastavila postup Červenej armády na Karelskej šiji

• 3. júl – Červená armáda oslobodzuje Minsk.
• 13. júla – Červená armáda začala ľvovsko-sandomierzskú operáciu
• 20. júla – neúspešný atentát na Adolfa Hitlera (viac Stauffenbergov pokus o prevrat).
• 22. júla
  • Bol založený Medzinárodný menový fond.
  • Sovietske jednotky nečakane obsadili koncentračný tábor Majdanek pri Lubline, časť tábora ešte fungovala.
• 23. júla – Sovietske vojská oslobodili Lublin.

• 1. augusta – Poľsko: o 17. hodine, začalo Varšavské povstanie proti nemeckým okupantom.
• 1. augusta – Tinian prehlásený za bezpečný.
• 6. augusta – nacisti popravili v obci Životice 36 civilistov a ďalších 31 osôb odvliekli do koncentračných táborov – Životická tragédia.
• 8. augusta – Pattonovi vojaci oslobodili francúzske Le Mans.
• 10. augusta – Guam prehlásený za bezpečný.
• 14. augusta – Po intenzívych pouličných bojoch spojenci oslobodili mesto St. Malo (okrem citadely).
• 15. augusta – Spojenci sa vyloďujú na juhu Francúzska – operácia Dragoon.
• 16. augusta – Kanaďania dobyli Falaise, zvyšky nemeckých vojska v chvate ustúpili za Seinu.
• 17. augusta – Citadela v St. Malo kapituluje.
• 20. augusta – Červená armáda začala jassko-kišinevskú operáciu.
• 21. augusta – Predstavitelia diplomatických misií 5 neutrálnych zemí na čele s nunciom Rottom protestovali u regenta Horthyho proti deportáciám maďarských Židov.
• 25. august – Spojenecké vojská a miestny povstalci oslobodili Paríž.
• 29. augusta – začalo Slovenské národné povstanie: v poobedňajších hodinách slovenskí povstalci zaznamenali postup nemeckých jednotiek pri Hornom Hričove, o 19. hodine večer bol vydaný rozkaz (heslo: „Začnite s vysťahovaním“ potvrdzujúci začiatok povstania

• september začala Laponská vojna medzi Fínskom a Nemeckom.
• 3. september – Spojenecké vojska oslobodili Brusel.
• 4. september – Spojenecké vojská oslobodzujú Antverpy.
• 8. september – Začala karpatsko-duklianska operácia.
• 14. september – Červená armáda začala baltickú operáciu.
• 17. september – Spojenci začali operáciu Market Garden.
• september – Červená armáda v súčinnosti s juhoslovanskými jednotkami uskutočnila belehradskú operáciu.

• 29. októbra – Červená armáda začala belehradskú operáciu.

• 1. november – Briti sa vyloďujú na ostrove Walcheren.
• 12. november – Pri spojeneckom nálete bola potopená loď Tirpitz.
• november – v Albánsku sa k moci dostala komunistická strana pod vedením Envera Hodžu.
• oslobodenie Belgicka.
• pri leteckom nálete bol zničený počítač Z3.
• prvé využitie pušky Sturmgewehr 44 (StG 44); Nemecká armáda.
• Charles de Gaulle sa stal predsedom francúzskej vlády.
• Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko opustili Pakt troch veľmocí.
• Moresnet navrátený Belgicku.
• Moldavské kniežatstvo a Moldavsko sa stáva súčasťou ZSSR.
• 19. november – Nacisti vpadli do obce Tokajík, zavraždili 32 mužov. Incident sa stal známy ako masaker v Tokajíku.

• 2. december – De Gaulle prichádza na návštevu do Moskvy.

• 1. januára – Nemci uskutočnili prekvapivý letecký úder na spojenecké letiská v oslobodených západoeurópskych krajinách, jeho krycí názov znel operácia Bodenplatte.
• 12. januára – Začala Visliansko-odrianska operácia, pri nej Červená armáda postúpila až k Odre. Súčasne sa začala Západokarpatská operácia, útoku na východnom Slovensku sa zúčastnil aj 1. československý armádny zbor.
• 13. januára – Začal útok Červenej armády na Východné Prusko – Východopruská operácia.
• 15. januára – Päť delostreleckých plukov 1. čs. armádneho zboru sa v priestore Jasla úspešne podieľalo na začiatku útočnej operácie proti nemeckým vojskám – bitka pri Jasle.
• 19. januára – Bola rozpustená poľská Zemská armáda.
• 25. januára – Bola sformovaná 1. zmiešaní leteckí divízia v ZSSR.
• 27. januára – sovietske vojská oslobodili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.
• 29. januára 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika prenikla do Liptovského Hrádku a udržala ho až d 31. januára, kedy tam dorazila partizánska brigáda Stalin a jednotky 1. brigády 1. československého armádneho zboru
• 30. januára – Sovietska ponorka S-13 potopila nemeckú osobnú loď Wilhelm Gustloff. Zahynulo 5 až 9000 osôb. Najväčšia námorná katastrofa v dejinách.
• 31. januára sovietske a rumunské vojská oslobodili Brezno.

• 3. februára – Začali boje o Liptovský Mikuláš, ktoré trvali 2 mesiace. Zúčastnil sa ich aj Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR
• 4. februára – Začala sa Jaltská konferencia
• 10. februára – nemecká dopravná loď General von Steuben bola torpédovaná Sovietskou ponorkou S-13. Zahynulo 3608 osôb.
• 13. februára – Nočný nálet britského letectva a pokračujúce bombardovanie americkými strojmi nasledujúceho dňa zničilo centrum nemeckých Drážďan plných utečencov, zahynulo najmenej 25 000 ľudí.

• 10. marca – začal útok Červenej armády a čs. jednotiek na Severnú Moravu a Sliezsko – Ostravsko-opavská operácia.
• 20. marca – Adolf Hitler vydal tzv. „Nerov rozkaz“, podľa ktorého pod sankciou okamžitého zastrelenia nesmeli zostať občania Nemecka na územiach získaných spojencami, mali byť zničené stavby a ostatné stroje a zariadenia.
• 25. marca – Jednotky Červenej armády a rumunské vojská začali Bratislavsko-brniansku operáciu.

• 2. apríla – Začala ofenzíva 3. ukrajinského frontu sovietskej armády a 1. bulharskej armády na Viedeň – Viedenská operácia.
• 4. apríla – Začalo gruzínske povstanie na Texele.
• 16. apríla – Sovietskou ponorkou L-3 bola torpédovaná nemecká transportná loď Goya. Katastrofu neprežilo 6 – 7 tisíc osôb.
• 19. apríla – Vypálenie osady Ploština nacistami, masaker civilného obyvateľstva.
• 21. apríla – Jednotky 3. americkej armády vstúpili na česko-slovenské územie a oslobodili mesto Aš.
• 23. apríla – Vyhladenie osady Prlov nacistami.
• 25. apríla – Oslobodený koncentračný tábor Dachau.
• 25. apríla – Začal sa priamy útok Červenej armády na Berlín – bitka o Berlín.
• 26. apríla – Vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili Brno.
• 30. apríla – Jednotky 4. ukrajinského frontu oslobodili Ostravu.
• 30. apríla – A. Hitler spáchal v Berlíne samovraždu.
• Skončila Laponská vojna – vojna medzi Fínskom a Nemeckom (od septembra 1944).

• 1. mája – V Přerove vypuklo povstanie, začiatok májového povstania českého ľudu.
• 2. mája – Nemci popravili v Terezínskej pevnosti 56 českých vlastencov.
• 3. mája – Po útoku britského letectva je potopená nemecká loď Cap Arcona. O život prišlo asi 4500 ľudí, hlavne väzňov z koncentračných táborov.
• 5. mája – V Prahe začína Pražské povstanie proti nemeckej okupácii.
• 5. mája – Začala sa Pražská ofenzíva sovietskych vojsk.
• 5. mája – Príslušníci SS vyhladili obec Javoříčko.
• 6. mája – Jednotky americkej armády oslobodili Plzeň.
• 6. mája – Nemci uskutočnili tzv. Velkomeziříčský masaker, pri ktorom zahynulo 58 osôb.
• 6. mája – 7. mája – Masakry českých civilistov (žien, starcov a detí) jednotkami SS v Prahe. Pri masakre v Úsobskej ulici bolo povraždených 37 osôb, z toho 10 detí, 13 žien, z nich dve tehotné, a 14 mužov. Masaker v Lahoviciach si vyžiadal 61 mŕtvych, ďalšie masakre sa uskutočnili Hradčanoch, v Kobylisích, na Pankráci, na Masarykovom nádraží, na Dejvickom nádraží a iných miestach.
• 8. mája – Koniec druhej svetovej vojny v Európe.
• 9. mája – Tankové jednotky Červenej armády prenikli do Prahy
• 11. mája – Pri obci Slivice na Milínsku padli posledné výstrely druhej svetovej vojny v Strednej Európe, zvyšky nemeckých jednotiek v oblasti sú zničené.
• 20. mája – Kanadské jednotky sa vylodili na holandskom ostrove Texel a definitívne odzbrojili nemeckú posádku na ostrove. Išlo o poslednú bojovú operáciu na Európskom bojisku.
• Česko-Slovensko bolo obnovené bez Podkarpatskej Rusi.

• 18. júna/19. júna – Príslušníci československej armády vedení Karolom Pazúrom spáchali Přerovský masaker, jednu z najbrutálnejších masových vrážd modernej českej histórie.
• 26. júna – Bola podpísaná Charta Spojených národov.

• 1. júla – Nemecko bolo rozdelené na okupačné zóny medzi ZSSR, USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko.
• 16. júla – V Nevadskej púšti prebehol prvý pokusný jadrový výbuch.
• 17. júla – Začali sa rokovania Veľkej Trojky v Postupime.

• 2. augusta – Rokovania Veľkej Trojky v Postupime boli ukončené.
• 6. augusta – Spojené štáty zhodili uránovú atómovú bombu Little Boy na Hirošimu, v okamihu bolo zabitých 80 tisíc ľudí.
• 8. augusta – ZSSR vyhlásil vojnu Japonsku – viac Sovietsko-japonská vojna 1945.
• 9. augusta – Spojené štáty zhodili plutóniovú atómovú bombu „Fat Man“ na mesto Nagasaki v 23:02 miestneho času, zodpovedajúcej sile 22 kiloton TNT. Pravdepodobne bolo zabitých 60 až 80 tisíc ľudí, ďalších 60 tisíc zranených.

• 2. september – Oficiálny koniec 2. svetovej vojny vo svete.

• World War 2 Timeline 1939-1945 (po anglicky)
• worldwar2plus55.com Archivované 2009-06-06 na Wayback Machine – chronológia udalostí od roku 1939 do roku 1942 (po anglicky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chronologie druhé světové války na českej Wikipédii.
• Werth, A., 1969, Od Stalingradu po Berlín. Rusko vo vojne 1941 - 1945. II. Nakladateľstvo Epocha, Bratislava, 492 s.