Plachetnica

Plachetnica je loď poháňaná silou vetra. Je vybavená plachtami, pripevnenými na sťažňoch a rahnách.

Plachetnice boli prvými dopravnými prostriedkami, ktoré využívali na pohyb inú silu než silu ľudských či zvieracích svalov. Len zriedkavo sa spolu s plachtami používali veslá ako pomocný pohon pre menšie plachetnice.

Využívanie plachetníc je doložené už od staroveku. Ich systém sa postupne zdokonaľoval a využívali sa v doprave aj vojenstve. Väčšina veľkých zemepisných objavov sa uskutočnila za pomoci plachetníc. Ešte na konci 19. storočia, boli plachetnice schopné konkurovať parníkom svojou rýchlosťou, od prelomu 19. a 20. storočia ich skoro zo všetkých oblastí vodnej dopravy vytlačili parníky a motorové lode.V súčasnosti sa plachetnice ešte využívajú na rekreáciu, šport a ako výcvikové lode.

V 5. tisícročí pred n. letopočtom sa v Mezopotámii stavajú vedľa veslíc aj plachetnice. Použitie plachty tvorí jeden z medzníkov techniky aj preto, že predstavuje prvé využitie prírodnej sily ako pohonu.

V starom Egypte sa prvé plachetnice používali na Níle. Z pôvodných papyrusových člnov okolo roku 3300 pred Kr. vznikli drevené člny s veslami a plachtou. Z nich o 600 rokov neskôr aj námorné plachetnice. V druhom tisícročí pred Kr. bol Egypt najväčšou námornou mocnosťou sveta. Jeho lode sa plavili v Stredomorí a Indickom oceáne. V Arabskom mori sa egyptské plachetnice stretávali s mezopotámskou civilizáciou. Nevie sa čo presne od nich prevzali, lebo za dlhé 2000-ročné obdobie svojho vývoja sa egyptské lode zmenili iba nepatrne. Najprv mali ich lode rahnovú plachtu, ktorá bola vysoká a úzka, neskôr širokú a nízku. Nevie sa čo prevzali od krétskej civilizácie, lebo ich lode a plachty boli podobné. Časom Egypťania ustúpili pred národmi, ktoré vedeli stavať lepšie lode.

Feničania po Egypte na dlhé stáročia ovládli brehy Stredozemného mora a obchod medzi Západom a Východom. Títo obyvatelia dnešného územia Libanonu mali na stavbu lodí vhodné cédrové drevo a v umení navigácie mali bohaté skúsenosti od Mezopotámcov, Kréťanov alebo Egypťanov. Na pobreží zakladali Feničania osady, jednou z nich bolo Kartágo. Feničania obchodovali so vzácnymi tovarmi, preto lodiam dali palubu na ochranu nákladu. O vládu o Stredomorie sa neskôr delili s Grékmi a Kartágincami.

Orientovali sa podľa hviezd, vďaka čomu sa mohli plaviť aj v noci.

Princípom plachtenia je využívanie kinetickej energie vetra. Pri prvých plachetniciach sa využívala len sila vzniknutá aerodynamickým odporom vzduchu, pôsobiaceho na plachtu postavenú kolmo na smer vetra. Tento spôsob umožňoval plavbu len v smere vetra. Neskôr sa plachty zdokonaľovali a boli objavené možnosti postaviť plachty vo vhodnom uhle k vetru, a tak plávať aj kolmo na smer vetra či dokonca križovať šikmo proti vetru.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Konštrukcia lode

Okrem hlavných lodných súčastí má plachetnica špecifické súčasti určené na zachytenie a prenesenie sily vetra na trup lode, čím sa dosahuje pohyb vpred. Tieto súčasti sa nazývajú súhrnne oplachtenie alebo takeláž:

• jeden alebo viac sťažňov
• rahná
• lanovie
  • pevné lanovie – stehy a úpony udržujúce sťažeň vo zvislej polohe
  • pohyblivé lanovie – liace na ovládanie rahien a plachiet
• plachty

Sťažeň je hranol, na ktorom sú uchytené napríklad rahná na ktorých sú plachty. Je neoddeliteľná časť plachetníc a lodí, ktoré sú poháňané vetrom. Lode majú rôzny počet sťažňov, od jednosťažňovej „Liburny“ po viacsťažňový „Škuner“. Zložený sťažeň sa skladá z dolného sťažňa a z nadstavcov. Od paluby smerom hore sú nadstavce: košový, brámový, nadbrámový, odlohový. Úplne posledný nadstavec je členka.

Až do 20. storočia sa lodné sťažne vyrábali z dreva. Pôvodne sťažeň tvoril vždy jeden celý kmeň. Veľkosť lodí sa zväčšovala, a tak neskôr sa jeden sťažeň vyrábal až z troch kmeňov.

Názvy sťažňov sa odvíjajú od ich počtu, ktoré loď nesie. Pri 1-sťažňovej plachetnici:

• hlavný sťažeň

Pri 2-sťažňovej plachetnici sú to buď:

• predný sťažeň
• hlavný sťažeň

alebo

• hlavný sťažeň
• bezanový sťažeň

Pri 3-sťažňovej plachetnici sú to obvykle:

• predný sťažeň
• hlavný sťažeň
• krížový sťažeň u plnoplachetnice (fregaty) alebo bezanový sťažeň u barku

Pri 4 a viac-sťažňovej plachetnici môžu byť sťažne: Predný, prvý hlavný, stredný, druhý hlavný, krížový, bezanový. Od 15. storočia sa pridával malý štvrtý sťažeň, ktorý niesol latinskú plachtu, tzv. bonaventúrový sťažeň. Od 18. storočí sa už vôbec nepoužíval.

Viac v článku Oplachtenie

Pomenovanie sťažňov a plachiet

	kat	šalupa	kuter
	sťažeň ukotvený blízko provy, hlavná plachta tradične vratiplachta alebo bermudská plachta	sťažeň ukotvený ďalej od provy, umožňuje použiť okrem hlavnej plachty (v prípade vratiplachty aj vrcholovú plachtu) aj prednú stehovú plachtu (kosatka, genoa)	sťažeň ukotvený ešte ďalej od provy, umožňuje použiť viaceré stehové plachty (kosatka, genoa, poprípade lietavka), na tento účel máva na prove predsunutý čeleň
s vratiplachtou
s bermudskou plachtou

	S pozdĺžnym oplachtením			S priečnym oplachtením
	jola	keč	škuner	brigantína	briga
	veľkosťou sa podobá sa na šalupu alebo kuter, má hlavný sťažeň a malý bezanový sťažeň umiestnený úplne na korme, často až na zadnom zrkadle lode, ktorý slúži najmä na smerovú stabilitu	bezanový sťažeň väčší než na jole, umiestnený viac vpredu, často ešte pred kormidlom, vždy však menší než hlavný sťažeň; veľký keč môže mať na hlavnom sťažni okrem pozdĺžnej aj jednu alebo viaceré priečne plachty, keče a väčšie plachetnice už majú na prove predsunutý čeleň na stehové plachty	má hlavný sťažeň a menší predný sťažeň; môže mať na prednom sťažni okrem pozdĺžnej aj jednu alebo viaceré priečne plachty, typické je však pozdĺžne oplachtenie	má hlavný sťažeň vždy s priečnym oplachtením a bezanový sťažeň s pozdĺžnym oplachtením	má hlavný sťažeň a menší predný sťažeň, oba vždy s priečnym oplachtením, môže mať na hlavnom sťažni aj pozdĺžnu plachtu
s vratiplachtou
s bermudskou plachtou

	škuner	barkentína	bark	fregata
s vratiplachtou

• CAJTHAML, Miloslav: Historické lodě 16. až 18. století. Brno : Computer Press, 2009 (2. vydanie). 303 s. ISBN 978-80-251-2355-3
• CHANT, Chris: Lodě : 4000 let námořní historie. Dobřejovice : REBO Productions, 2009. 927 s. ISBN 978-80-255-0284-6
• JÍLEK, František, KUBA, Josef, JÍLKOVÁ, Jaroslava: Světové vynálezy v datech. Praha : Mladá fronta, 1980. 288 s. 505/21/85.5 02/65 23-047-80