Pinatubo: Rozdiel medzi revíziami

Pinatubo
stratovulkán
Jazero v kaldere sopky
Štát	Filipíny
Región	Luzon
Pohorie	Zambales
Súradnice	15°08′00″S 120°21′00″V / 15,13333°S 120,35000°V / 15.13333; 120.35000
Najvyšší bod
- výška	1 486 m n. m.
Posledná erupcia	1993
Poloha na mape sveta
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Portál vied o Zemi

Pinatubo je aktívna sopka, ležiaca na ostrove Luzon na Filipínach, asi 100 km severozápadne od Manily. Až do roku 1991 to bol relatívne neznámy komplex lávových dómov v pralese, ktorý nejavil známky aktivity už 500 rokov. Geologickým mapovaním sa zistilo, že v minulosti sopka viackrát explozívne eruptovala, ale bola považovaná za vyhasnutú. V jeho okolí žilo približne 30 000 ľudí a v okruhu 40 km asi pol milióna.

16. júla 1990 postihlo centrálny Luzon veľké zemetrasenie (magnitúdo 7,8) s epicentrom asi100 km severovýchodne od Pinatuba, čo neskôr vulkanológovia označili ako možnú príčinu prebudenia sopky. Dva týždne po zemetrasení boli miestnymi obyvateľmi pozorované pary unikajúce z vrchola. 15. marca pocítili miestni obyvatelia rad malých zemetrasení, ktoré sa opakovali so zvýšenou intenzitou po dvoch týždňoch, čo už indikovalo hroziacu vulkanickú aktivitu.

2. apríla 1991 sa sopka prebudila. Freatická explózia vytvorila 1,5 km dlhú trhlinu. Počas ďalších dvoch týždňov seizmológovia detegovali stovky malých zemetrasení. V máji sa vulkanická aktivita zvýšila. Množstvo produkcie oxidu siričitého vzrástlo z 500 ton za deň na začiatku mája až na 5 000 ton za deň na konci, čo indikovalo vystupovanie magmy k povrchu. Po 28. máji sa množstvo produkcie SO₂ znížilo.

7. júna sopka prvýkrát eruptovala - vyprodukovala 7,5 km vysoký stĺp popola a prachu. Filipínsky inštitút seizmológie a vulkanológie predpovedal možnosť erupcie katastrofických rozmerov a vládne orgány nariadili evakuáciu.

12. až 14. júna nastala jedna malá a tri obrovské erupcie. Sopka vyvrhla do vzduchu viac ako 10 mld. m³ materiálu, vrchol hory zmizol (výška sa znížila z 1 745 na 1 486 m) a vytvorila sa kaldera s priemerom 2,5 km (v súčasnosti zaliata vodou). Sopečný prach a popol zasiahol oblasť 125 000 km² a bol identifikovaný až vo Vietname, Kambodži a Malajzii. Oxid siričitý v atmosfére vyprodukoval hmlu kys. sírovej, ktorá sa udržala niekoľko mesiacov a ovplyvnila priemerné teploty na Zemi (pokles o 0,5 °C).

Erupcia bola jednou z najväčších v 20. storočí (radia sa k nej ešte erupcia sopky Novarupta v roku 1912 a Saint Helens v 1980). Samotná erupcia si vďaka včasnej evakuácii vyžiadala životy asi len 300 ľudí, ale stovky ďalších zomreli v zberných táboroch na choroby.

Dve vojenské základne patriace USA - námorná základňa Subic Bay a letecká základňa Clark boli zničené vrstvou prachu a popola (jednoducho neudržali masy sopečných produktov), rovnako ako obydlia približne 2 mil. ľudí. Celá poľnohospodárska produkcia v oblasti bola tiež zničená (150 km² ryžových fariem, 800 000 uhynutých kusov dobytka). Náklady na rekonštrukciu sa vyšplhali do miliárd filipínskych pesos, čo ovplyvnilo ekonomiku krajiny (pokles HDP z 5 % pred erupciou na 3 % v roku 1991.

Pyroklastické prúdy a laháry zmenili krajinu na nepoznanie, celú oblasť odlesnili a zmenili aj toky riek. Po ukončení erupcie sa v kaldere vytvorilo jazero, v roku 1992 v ňom po menšej erupcii vyrástol ostrov vytvorený lávovým dómom. Na začiatku bolo jazierko malé, voda v ňom bola horúca (40 °C) a veľmi kyslá (pH 2), neskôr vplyvom dažďov kyslosť (pH 5,5), ako aj teplota poklesla (26 °C).

• 
  Popolový spád.
• 
  Zmeny korýt riek po erupcii.
• 
  Stĺp popola pri erupcii.
• 
  Erupcia 1. júna.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému stratovulkán Pinatubo

• www.volcano.si.edu - stratovulkán Pinatubo na Global Volcanism Program (po anglicky)
• www.und.nodak.edu Archivované 2005-10-25 na Wayback Machine - Pinatubo na Volcano world (po anglicky)
• eos.higp.hawaii.edu/education/slide_set1 - zmeny počasia, zapríčinené erupciou (po anglicky)