[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

IQ 151

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 23:32, 3. november 2009, ktorú vytvoril 91.127.64.18 (diskusia) (preklad z ces)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
IQ 151 vrátane českého popisu
IQ 151 – externé moduly

IQ 151 bol osobný počítač vyrábaný firmou ZPA Nový Bor v bývalom Československu.

Opis

Základom počítača bol terminál IK 80-M vyvinutý v roku 1982 na ČVUT ako vzor pre počítač, ktorý by mal byť vyrábaný pre potreby školstva. Vývoj pokračoval v ZPA Nový Bor typom IQ 150, ktorý vznikol dôkladnou rekonštrukciou IK 80-M. V roku 1983 bolo vyrobených pre ČVUT 50 týchto počítačov. Tento počítač ale musel byť vinou ohromného množstva chýb v roku 1984 stiahnutý späť do ZPA Nový Bor a jeho prepracovaním vznikol typ IQ-151. Od roku 1985 pre ministerstvo školstva sa už vyrábal IQ 151 - na konci roku bolo dodaných cez 2 000 kusov.

Jeho srdcom bola česká kópia osembitového procesoru Intel 8080Tesla MHB8080A / 2 MHz. Počítač bol ďalej vybavený 32 KB RAM pamäte (neskôr 64 KB), 4 KB ROM pamäte, výstupným televíznym obrazovým signálom, povinným externým modulom VIDEO 64 (zobrazovanie 64 znakov na riadok a textovou „grafiku“) či VIDEO 32 (len 32 znakov na riadok, lepšie čítalné na televízii) a externým modulom BASIC 6 (jednoduchou verziou programovacieho jazyka BASIC), neskôr so vznikom modulu GRAFIK (ktorý umožňoval použitie grafiky v rozlíšení 512 256 bodov, používal sa v kombinácii s niektorým z modulov VIDEO) vznikol BASIC G s podporou grafických príkazov.

Alternatívou k Basicu bol potom operačný systém AMOS, vyvinutý v samom závere „osembitovej“ éry študentmi ČVUT FEL, umožňujúci prácu so súbormi a použitie programovacích jazykov Assembler a Pascal.

Ďalšou možnosťou bolo potom použitie operačného systému CP/M - jeho „východoeurópskou“ verziu pomenovanú ako MIKROS a to ako na 32 kB verzii ale lepšie na 64 kB verzii s 8" disketovou mechanikou.

IQ 151 bol primárne určený pre použitie v českých školách, na Slovensku podobnú funkciu plnilo trochu vyspelejšie PMD 85. Medzi jeho závažné nedostatky patrilo veľmi časté prehrievanie, zlá membránová klávesnica a nedostatok softwarového vybavenia. Jeho kladným rysom potom bola koncepcia externých hardwarových modulov, ktorá však nebola nikdy plno využitá.

Komponenty

„Íkvéčko“ sa pripojovalo k černobielym televízorom Tesla. Ako externá pamäť slúžil bežný kazetový magnetofón, ale existovala aj externá mechanika s 8" disketami, na niektorých školách sa IQ inštalovalo do siete pomocou sériových modulov SESTYK alebo SERI a programy si potom jednotlivé stanice ťahali z centrálneho „serveru“ s disketovou mechanikou. Výstupným zariadením potom mohol byť súradnicový zapisovač použitý ako tlačiareň, ktorá písala normálnymi fixami alebo tlačiareň z produkcie Brnenskej zbrojovky Consul C2113.

Zoznam existujúcich modulov

  1. Video 32
  2. Video 64
  3. Basic 6
  4. Basic G
  5. G - rozšírenie Basic 6 o grafické príkazy
  6. Grafik
  7. Amos/Pascal (16/32kB)
  8. Amos/Pascal1
  9. Amos/Assembler
  10. Disc2 (8" floppy)
  11. Floppy - pre pripojenie jednotky PFD 251
  12. Staper - štandardná periféria (čítačka/dierkovačka pásky + tlačiareň)
  13. Sestyk/Sestyk9 - sériový port
  14. SERI - "sieťová karta" pre zapojenie do siete FelNet
  15. KZD - pre pripojenie jednotky KZD 1
  16. DLPS - pre pripojenie ďalekopisu
  17. Universal - umožňujúci zhotovenie interfácie podľa potreby, ktorého súčasťou je aj nástavec na opravy
  18. Robot - pre pripojenie stavebnice z mechaniky
  19. Milivoltmetr - prenos výsledkov elektrických meraní do počítača
  20. MS151,MS151A - pre zapisovač XY4130
  21. Minigraf (niekedy tiež 0509) - pre zapisovač Minigraf 0507
  22. GamaCentrum - pre tlačiareň Gamacentrum 01/02

Externé odkazy