[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Gustave Courbet: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: tr:Gustave Courbet
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
d Odkaz na súbor Frauen_beim_Getreidesieben.jpg bol nahradený odkazom Gustave_Courbet_014.jpg.
Riadok 32: Riadok 32:
Image:Selbstbildnis mit schwarzem Hund.jpg| Autoportrét s čiernym kokršpanielom <br>(1844)
Image:Selbstbildnis mit schwarzem Hund.jpg| Autoportrét s čiernym kokršpanielom <br>(1844)
Image:Courbet - Begräbnis in Ornans.jpg| Pohreb v Ornanse <br>(1849-1850)
Image:Courbet - Begräbnis in Ornans.jpg| Pohreb v Ornanse <br>(1849-1850)
Image:Frauen beim Getreidesieben.jpg| Osievačky obilia <br>(1854)
Image:Gustave_Courbet_014.jpg| Osievačky obilia <br>(1854)
Image:Courbet LAtelier du peintre.jpg| Skutočná alegória, interiér môjho ateliéru <br>(1856)
Image:Courbet LAtelier du peintre.jpg| Skutočná alegória, interiér môjho ateliéru <br>(1856)
Image:L'Origine du monde.jpeg| Počiatok sveta <br>(1855-1856)
Image:L'Origine du monde.jpeg| Počiatok sveta <br>(1855-1856)

Verzia z 09:00, 22. december 2008

Gustave Courbet (portrét od Nadara)
Portrét grófky Karoly (1865)

Jean Desiré Gustave Courbet (* 10. jún 1819 Ornans, Francúzsko – † 31. december 1877 La Tour-de-Peilz, Švajčiarsko) bol francúzsky maliar a jeden z hlavných predstaviteľov realizmu v 19. storočí.

Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo maliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal impresionizmus.

Život

Maliarom sa stal ako samouk, sám aj uznával len školu života a prírody. V Louvri študoval obrazy starých známych maliarov (hlavne španielskych a holandských realistov).

Bol odporcom bonapartizmu a mal socialistické zmýšľanie, preto sa aktívne zúčastnil na Parížskej komúne. Po jej porážke bol uväznený a neskôr roku 1873 utiekol do Švajčiarska, kde aj zomrel.

Dielo

Pekná Írka (Portrét Jo), maľba Joanny Hiffernanovej, pravdepodobného modelu pre obraz Pôvod sveta

Na svojich najlepších dielach maľuje bohato sfarbené akty, zátišia a krajinky, všetky rozochvené vzrušením, ktoré zabraňuje, aby sa stali obyčajnou fotografiou.

V obrazoch Štrkári (1849) a Osievačky obilia (1853-54) oslavuje jednoduché gestá práce, čo je v protiklade k „veľkolepým“ témam romantizmu či klasicizmu.

Obrovské nekonvenčné plátna Pohreb v Ornanse (1850, 7x3 m) a Ateliér (1855, 6x3,5 m) namaľoval, aby dokázal, že jeho realizmus je rovnocenný s veľkolepými historickými a náboženskými maľbami. Prvý obraz zobrazuje smútočný obrad s množstvom postáv v životnej veľkosti. Druhý zobrazuje maľujúceho Courbeta s nahým modelom obklopeného postavami zo všetkých vtedajších spoločenských vrstiev.

Známy je aj obraz Dobrý deň, pán Courbet.

Nahá žena je zobrazená napríklad na obraze Raňajky v tráve. Ku koncu 1860-tych rokov namaľoval viacero aktov. Je napríklad autorom škandalózneho obrazu na objednávku Pôvod sveta (1866), ktorý bol v tých časoch označovaný ako pornografia.

Jeho krajinomaľby (napr. Potok) fungujú ako spojovací článok medzi romantizmom a impresionizmom. Romantické („veľkolepé“) sú len jeho obrazy mora.

Vytvoril aj niekoľko sôch: portrétne medailóny, bustu Helvetie, Chlapec loviaci rybya pod.

Galéria

Iné projekty